„Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; a tvoja tvár nech žiari nad nami.“
Pre Sväté písmo je hľadieť na Božiu tvár najvyšším šťastím: Keď na neho hľadíš, daruješ mu veľkú radosť“
Rím, 24.12.2024 (kath.net)
„Boh žehnaj nás … a tvoja tvár nech žiari nad nami“. Tak sme volali slovami žalmu 67, keď sme v prvom čítaní počuli prastaré kňazské požehnanie nad ľudom Zmluvy. Je obzvlášť dôležité, že na začiatku každého nového roka Boh kladie na nás, svoj ľud, žiarivú nádheru svojho svätého mena, to meno, ktoré je trikrát vyslovené v slávnostnej formulke biblického požehnania. A nemenej dôležité je, že Božie Slovo – ktoré sa „stalo telom“ a „prebývalo medzi nami“ ako „svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“ (Ján 1:9, 14) – dostáva osem dní po narodení meno Ježiš. ako nám hovorí dnešné evanjelium (porov. Lk 2,21). V tomto mene sme sa tu zišli. …
Svet je, žiaľ, stále charakterizovaný napätím a zdrojmi konfliktov, ktorých príčina spočíva v narastajúcej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými a v dominancii sebeckej a individualistickej mentality, ktorá sa prejavuje aj v neregulovanom finančnom kapitalizme a rôznych formách terorizmu. Som presvedčený, že množstvo diel mieru, ktorými svet oplýva, dokazuje vrodené povolanie ľudstva k pokoju. Túžba po pokoji je vlastná každej ľudskej bytosti a istým spôsobom sa zhoduje s túžbou po naplnenom, šťastnom a dobre realizovanom živote. Inými slovami, túžba po pokoji zodpovedá základnému mravnému princípu, t.j. právu na celostný, sociálny, komunitný rozvoj a s tým súvisiacimi povinnosťami a to je súčasťou Božieho plánu s človekom. Človek bol stvorený pre pokoj, ktorý je darom od Boha. Toto všetko ma inšpirovalo založiť toto posolstvo na slovách Ježiša Krista: Blahoslavení tí, čo šíria pokoj; lebo sa budú volať synmi Božími (Mt 5,9) . Toto blahoslavenstvo hovorí, že pokoj je mesiášskym darom a zároveň výsledkom ľudského úsilia … Je to vnútorný pokoj so sebou samým, je to vonkajší pokoj s blížnym a s celým stvorením“. Áno, pokoj je najvyšším dobrom, za ktoré sa treba modliť ako za dar od Boha a zároveň ho treba budovať s vynaložením všetkého úsilia.
Môžeme si položiť otázku: Čo je základom, pôvodom, koreňom tohto pokoja? Ako môžeme cítiť pokoj v sebe napriek problémom, tme, strachu? Odpoveď nám dávajú čítania z dnešnej liturgie. Biblické texty, najmä úryvok z Evanjelia podľa Lukáša, ktorý bol práve prezentovaný, naznačujú, že treba uvažovať o vnútornom pokoji Márie, Ježišovej matky. V dňoch, keď mala porodiť „svojho prvorodeného syna“ (Lk 2,7), sa udiali mnohé nepredvídané udalosti: nielen narodenie syna, ale predtým namáhavá cesta z Nazareta do Betlehema, nemožnosť nájsť miesto v ubytovni ani núdzové útočisko v noci. A potom spev anjelov, nečakaná návšteva pastierov. Cez to všetko však Mária nestráca duchaprítomnosť, nerozčuľuje sa a neotrasú ju fakty, ktoré nemôže ovplyvniť. Jednoducho v tichosti pozoruje, čo sa deje, uchováva to v mysli a v srdci, premýšľa o tom pokojne a vyrovnane. Toto je vnútorný pokoj, ktorý chceme mať uprostred niekedy búrlivých a mätúcich udalostí dejín, ktorých význam často nechápeme a ktoré nás šokujú. Evanjeliový úryvok sa končí krátkou zmienkou o Ježišovej obriezke. Podľa mojžišovského zákona mal byť chlapec obrezaný na ôsmy deň po narodení a v tej chvíli dostal meno. Sám Boh prostredníctvom svojho posla Márii – a tiež Jozefovi – povedal, že meno chlapca bolo „Ježiš“ (porov. Mt 1,21; Lk 1,31) a tak sa aj stalo. Meno, ktoré Boh určil už pred počatím chlapca, mu teraz oficiálne prislúcha v momente obriezky. A to raz a navždy charakterizuje aj Máriinu identitu: je to „Ježišova matka“ Matka Spasiteľa, Krista Pána.
Ježiš nie je ľudská bytosť ako každá iná, ale je Božím Slovom, jednou z božských osôb, Božím Synom: preto Cirkev dala Márii titul Theotokos, „Božia Matka“.
Prvé čítanie nám pripomína, že pokoj – podľa textu z Knihy Numeri, v ktorom je zaznamenaná formulka požehnania, ktorú používali kňazi izraelského ľudu na liturgických zhromaždeniach – je darom od Boha a je spojený s vyžarovaním Božej tváre. Požehnanie, ktoré trikrát opakuje sväté Božie meno, nevysloviteľné meno a zakaždým ho spája s dvoma slovesami, ktoré označujú činnosť v mene človeka: „Nech vás Pán žehná a zachová.“ Nech Pán rozjasní nad tebou svoju tvár a zmiluje sa nad tebou. Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a dá ti spásu“ (6,24-26).
Pokoj je teda vrcholom týchto šiestich Božích činov v náš prospech, v ktorých k nám obracia žiaru svojej tváre. Vidieť Božiu tvár je pre Sväté písmo najvyšším šťastím: „Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, blažíš ho radosťou pred svojou tvárou,“ hovorí žalmista (Ž 21,7).
Radosť, bezpečnosť a pokoj pochádzajú z kontemplácie Božej tváre. Čo však presne znamená vidieť Pánovu tvár v chápaní Nového zákona? Znamená to poznať ho priamo cez Ježiša Krista, v ktorom sa zjavil, pokiaľ je to možné v tomto živote. Užívať si nádheru Božej tváre znamená preniknúť do tajomstva jeho mena, ktoré nám zjavil Ježiš, pochopiť niečo z jeho života a jeho vôle, aby sme mohli žiť podľa jeho plánu lásky k ľudstvu. Toto hovorí apoštol Pavol v druhom čítaní z Listu Galaťanom (porov. 4:4-7), keď hovorí o Duchu, ktorý žije v našich srdciach: „poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče!“ Je to volanie, ktoré vychádza z videnia pravej Božej tváre, zo zjavenia tajomstva mena:
Ježiš hovorí: „Zjavil som ľuďom tvoje meno“ (Ján 17,6). Vtelený Boží Syn nám dal spoznať Otca, dal nám vnímať neviditeľnú tvár Otca v jeho viditeľnej ľudskej tvári. Darom Ducha Svätého vyliateho do našich sŕdc nám dal poznať, že v ňom sme aj my Božími deťmi, ako to zdôrazňuje svätý Pavol v úryvku, ktorý sme počuli: „Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče!“ (Gal 4,6).
Toto, drahí bratia a sestry, je základom nášho pokoja – istota vidieť v Ježišovi Kristovi nádheru tváre Boha Otca, byť deťmi Božími v Synovi a mať tak rovnakú istotu na ceste života, že dieťa má v chudobných dobrého, všemohúceho Otca. Zažiarenie Pánovej tváre na nás, ktoré nám dáva pokoj, je vyjadrením jeho otcovstva; Pán obracia svoju tvár k nám, ukazuje sa ako Otec a dáva nám pokoj. Toto je pôvod hlbokého pokoja – „pokoja s Bohom“, ktorý je neoddeliteľný od viery a milosti, ako napísal svätý Pavol kresťanom v Ríme (porov. Rim 5, 2). Nič nemôže kresťanom vziať tento pokoj, ani ťažkosti ani utrpenia života.
V skutočnosti utrpenia, skúšky a temnoty neničia našu nádej, ale posilňujú nádej, ktorú nemožno zničiť, „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali, (Rim 5,5).
Panna Mária, ktorú si dnes uctievame pod titulom Božia Matka, nech nám pomáha kontemplovať tvár Ježiša, Kniežaťa pokoja. Nech nás podporuje a sprevádza v tomto novom roku, nech získa dar pokoja pre nás a pre celý svet. Amen!
(Benedikt XVI., 1. januára 2013)
-zg-