Hľadanie Božích odtlačkov v našich dejinách a poučenie sa z nich na Nový rok: Inšpirácie od svätého Augustína na konci roka.
Viedeň, 31.12.2024 (kath.net / pk) – Predvianočný zhon sa každý rok takmer plynule prelína do vzrušenia okolo prelomu rokov …
„Uprostred zhonu sa oplatí položiť si otázku: Ako môžeme vhodne ukončiť starý rok?“ píše sa v článku v „Aleteia“, ktorý čerpá z myšlienok sv. Augustína.
Sv. Augustín nám dal hlbšie pochopiť čas a pamäť, ako aj potrebu pozerať sa vždy dopredu a dozadu. Pre sv. Augustína je čas jedinečnou ľudskou skúsenosťou, ktorá sa nachádza medzi pamäťou (minulosťou) a očakávaním (budúcnosťou).
Vo „Vyznaniach“ napísal slávnu vetu: „Čo je čas? Ak sa ma nikto nepýta, viem. Ak to chcem vysvetliť, tak neviem.“
Pre Augustína nebol čas sledom momentov, ktoré sa míňajú, ale skôr súhrou spomienok a očakávaní, oboch ukotvených v prítomnom okamihu. Pre tohto svätca spomienka nie je len o spomienke na minulé udalosti, ale o spájaní ošúchaných kúskov nášho života do súvislého celku a spoznávaní toho, ako v nich Boh pôsobil. Tento akt spomínania nám umožňuje „rozpoznať, ako minulosť formuje našu identitu a pripravuje nás na budúcnosť! Je to duchovná disciplína, spôsob, ako pochopiť radosti a ťažkosti roka. Slovo premýšľať pochádza z latinského slova recollectere a znamená znova sa zhromaždiť.“
Na konci roka nadobúda tento dvojitý význam mimoriadny význam. Na jednej strane sme povolaní pripomenúť si udalosti minulého roka – naše víťazstvá, prehry a chvíle milosti. Na druhej strane sme pozvaní vyzbrojiť sa duševne, emocionálne a fyzicky a pripraviť sa na to, čo nás čaká. Reflexia v tomto augustiniánskom zmysle je „viac ako nostalgia, ale je to aktívny proces, v ktorom nachádzame Božie odtlačky v našich dejinách a začleňujeme tieto lekcie do našich životov.“
Sám Augustín to praktizoval písaním a modlitbou, vylievajúc si srdce Bohu a hľadal jasnosť uprostred zložitosti života. Pre neho bolo „skutočným účelom pamäte priblížiť sa k tomu, ktorý stojí mimo času, a predsa je zapojený do každého okamihu.“
Prečo je potrebné uzatvoriť etapu?
„Bez jej uzatvorenia riskujeme, že si do budúcnosti prenesieme nevyriešené bremená – výčitky, ľútosť alebo nesplnené očakávania. Keď si nájdeme čas na zamyslenie, môžeme tieto skúsenosti spracovať, ponúknuť ich Bohu a dovoliť jeho milosti, aby ich premenila. Uzatvorenie neznamená vymazanie minulosti, ale skôr priniesť ju na miesto pokoja.“
Aby bol rok dobrý, je dobré zamyslieť sa nad tým, kde som stretol Boha, kde som vyrástol, kde ešte potrebujem uzdravenie. Nie je to len o tom, že si dávame predsavzatia, ale aj o poučení sa z minulosti. Augustín nám pripomína:
„Samotný čas je dar, ktorý nás má zaviesť do večnosti.“
-zg-