O subtílnych stratégiách Zlého ako preniknúť do nášho života.
New York , 23.6.2924 (kath.net / Petra Knapp – pk)
Politika, Cirkev, inštitúcie: Často dávame problém iným za problémy, ktoré máme. To je chyba, hovorí Devin Schadt v epizóde „The Catholic Gentleman“, kde sa diskutovalo na tému
„Tri bezpečné znaky, že diabol ťa ovláda.“
Často robíme inštitúcie, Cirkev a politiku zodpovednými za všetky problémy, ktoré máme. Ale sme slepí voči tomu, čo sa deje v nás samých. Robíme tú chybu, že zodpovednosť odsúvame. Myslíme si, že za všetky problémy sú zodpovedné vrchnosti. Ale vlastne by sme sa mali pýtať sami seba: Preberám za seba zodpovednosť?
To je veľmi dôležité, lebo ak tak nekonáme, tak sa sami robíme bezmocnými pre Pána a sme ovládaní a ničení Zlým.
Satan chce podkopávať naše hľadanie svätosti, dobra a Boha samotného. A robí to veľmi subtílne. Nedostatok sebapoznania je k tomu veľký kľúč. Ako katolíci sme povolaní byť bdelí.“
Potrebná je dvojitá bdelosť: Musíme byť bdelí voči tomu, čo sa deje okolo nás, ale aj k tomu, čo sa deje v nás samých. A táto dvojitá bdelosť všetko mení. Akonáhle si totiž niečo uvedomíš, už si zodpovedný. Kto to nechce a odmieta, stáva sa hračkou diabla.
Nemôžeš viesť priemerný život! Je podstatné pravidelne si skúmať vlastné konanie a myšlienky a dávať to do súladu s Božou vôľou.
Tri veľké vstupné brány odporcu
Nedostatočné sebapoznanie je jednou z troch veľkých vstupných brán odporcu do nášho života. Druhou je jemná taktika nepriateľa pri závisti a žiarlivosti. Závisť prichádza často vo forme neškodného porovnávania sa s inými a môže naše srdce otráviť. Zakladá sa na hlbokej nespokojnosti“.
Sme často zameraní na to, čo nemáme. Liekom proti tomu je vyvinúť si postoj vďačnosti tak, že celkom vedome uznáme, čo nám Boh všetko daroval a že Bohu budeme ďakovať za všetky požehnania v našom živote.
Hnev a nezmieriteľnosť – to je tretia vstupná brána pre diabla: Keď stále vidíš hriech iného človeka, tak sa nedržíš kríža – a to nad tebou získava kontrolu. Musíme stále odpúšťať, aj keď sa to zdá nemožné, lebo len to nás oslobodzuje z pút nezmieriteľnosti.
„Pre otca detí je nová sexuálna výchova neakceptovateľná!“
Viedeň, 26.6.2024 (kath.net) 030 224 – Platforma Kresťanská demokracia a iniciatíva „Pre dieťa vhodné“ žiadajú veku a vývoju detí prispôsobenú sexuálnu výchovu v rakúskych školách:
„Deti majú svoje detstvo čo najdlhšie prežívať a užívať si ho!“
Nedávno v denníku „Krone“ opísaný neuveriteľný a nepochopiteľný spôsob sexuálnej výchovy v základnej škole v Hornom Rakúsku je pre platformu Kresťanská demokracia podnetom prizrieť sa na modernú a často veku neprimeranú sexuálnu výchovu.
V spomenutej škole 9-ročným deťom ich vlastná učiteľka premietala sexuálny film „na poučenie“. „Horúce scény“ im opakovane vracala stále znova, aby to deti mohli dobre vidieť a „naučiť sa“ … No to nie je všetko – na „praktickej výuke“ boli aj kondómy na ohmatanie vo všetkých možných príchutiach, keď sa úd vezme do úst …!
To, čo toto u detí vyvolalo, si nedokážeme ani predstaviť! Rodičia sú rozhorčení a deti nesmierne rozrušené a čiastočne vážne traumatizované!
Jednotlivý prípad? Žiaľ nie! Ak sa bližšie zaoberáme témou „sexuálna pedagogika“ môžeme konštatovať, že tu ide o absolútne pochybený postup podľa noriem WHO a výnosu o sexuálnej pedagogike.
„Malé deti sú v škole stále častejšie konfrontované s metódami, materiálmi a konaním, ktoré nezodpovedá ich veku ani vývoju. V ostatných mesiacoch je to stále častejšie!“ hovorí Suha Dejmeková, iniciátorka iniciatívy „Pre deti vhodné“.
A Jan Lédochowski, predseda platformy Kresťanská demokracia zasa hovorí:.
„Pre mňa ako otca piatich malých detí je to rozhorčujúce a neakceptovateľné! Tu ide o ohrozovanie blaha detí. Školské orgány musia konať a pre tú učiteľku vyvodiť jasné dôsledky. Pretože tak, ako sa to na našich školách so sexuálnou výchovou vyvíja, to nemôže pokračovať!“
Vedomie toho, čo pochádza od Boha a čo od satana
Gloria (MR)
Kajúcnik sa sťažoval pátrovi Piovi, že je príliš rozrušený hriechmi, ktoré spáchal. Páter mu odpovedal: „To, čo cítiš, je pýcha; je to démon, ktorý ťa inšpiruje týmto sentimentom, nie je to skutočný smútok.”
Kajúcnik povedal: „Otče, ako môžeš potom rozlíšiť, čo pochádza zo srdca a je inšpirované Pánom, a čo je naopak inšpirované diablom?”
Páter Pio: „Rozlíšite to vždy podľa tohto, že Duch Boží je duchom pokoja a aj v prípade ťažkého hriechu nám dáva pociťovať pokojný smútok, pokoru, dôveru, a to je potrebné presne na Jeho milosrdenstvo.
Duch démona, naopak, vzrušuje, rozčuľuje a spôsobuje, že v našom smútku cítime niečo ako proti nám samým, a preto, ak vás vyrušujú určité myšlienky, toto vyrušenie nikdy nepochádza od Boha, ktorý vám dáva pokoj, keďže je Duchom pokoja. Takéto vyrušenie pochádza od diabla.“
-zg-