Kázeň na Piatok utrpenia Pána
Drahí bratia a sestry, slávime Veľký Piatok, alebo tak ponovom nazývaný aj Piatok utrpenia Pána. A práve dnešný deň sa nám do popredia, do centra našej pozornosti, stavia kríž. Kríž Ježiša Krista. Kríž, ako prostriedok spásy a vykúpenia. Kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Kríž, ktorý si budeme uctievať. Kríž, ktorý koniec koncov je prítomný aj v živote každého jedného kresťana. Možno aj preto sa stal kríž tým symbolom kresťanstva ako takého. Kríž je naozaj tým centrom nášho bytia, nášho žitia. Nielen preto, že Pán Ježiš prostredníctvom kríža a smrti na kríži zadosťučinil za naše hriechy. Vykúpil nás, zmieril nás s Otcom a týmto spôsobom sa môžeme volať Božími deťmi a byť spasení, ale kríž je prítomný v živote každého jedného kresťana.
A mne sa páči, ako Kiara Lubichová hovorí o kríži tieto slová. Hovorí: „S krížom je náš život pevný, dobre zakorenený, chránený proti búrkam, nevystavený premenám. Kríž nás očisťuje a uspôsobuje na lásku, s ním možno kráčať bezpečne.“ Krásne slová o tom dobre kríža pre náš život. O dobre kríža, ktorý keď nesieme, spolu s ním žijeme, čo dobro nám prináša. A ďalej Kiara Lubichová pokračuje a hovorí: „Milovať kríž, to je jediná vec, na ktorú neslobodno zabudnúť. Milovať kríž znamená ovládnuť všetky naše zmysly a viesť ich po koľajach Božej vôle. Ak sa spierajú, treba ich skrotiť. Ak chcú odbočiť z cesty, treba im to prekaziť. Ak nechcú ísť dopredu, donútiť ich treba a strhnúť násilne. Ak nemilujeme kríž v našom srdci, neexistuje opravdivá láska k Bohu a k blížnemu.“ Sú to slová, ktoré sú až nadľudské, čo hovorí táto žena o kríži, že milovať kríž.
Kto miluje kríž, milí bratia a sestry? Veď kríž v tom našom slova zmysle, teda naše kríže, ktoré my prežívame, to je vlastne napríklad choroba, alebo ťažké vzťahy, alebo bolesť, či už fyzická, alebo psychická, chudoba či nedostatok, trpenie, neprávosti, možno nedostatok lásky. A tých krížov v našom živote naozaj môže byť veľa. A máme ich milovať. Máme milovať tieto všetky naše ťažkosti, ktoré nám Boh či už dopúšťa, požehnáva, dáva, aj keď sa možno snažíme vyriešiť tie ťažkosti života, predsa vždy sa nájde niečo, čo nás tlačí, pritláča, niečo, čo môžeme nazývať krížom. Ako môžeme milovať kríž, milí bratia a sestry? Aj na toto odpovedá veľmi pekne sv. Páter Pio, keď hovorí: „Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky.“ V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť. Naozaj pre veľa ľudí sa stáva kríž takou ťarchou. Niečím, čo je nepríjemné, niečím, čo chcú odhodiť, chcú možno žiť iba ten ľahký, príjemný život, ktorý je doslova sladký, ale o tomto život nie je, aspoň ten život tu na Zemi. Tento život na Zemi nemá byť prechádzkou ružovou záhradou, nemá byť niečím ľahkým, príjemným, niečím, s čím sa budeme celý čas iba usmievať a tešiť. Určite nám Pán Boh dáva aj pekné chvíle, aj dobro a svoju milosť, kedy sa môžeme tešiť a radovať, ale tu na Zemi tento náš život bude, alebo má byť, aj o kríži, čiže kríži, ktorý nám požehnáva Pán Boh, a kríži, ktorý naozaj v tých rôznych oblastiach života môžeme niesť a máme prežívať. Pretože, ako hovorí aj Kiara Lubichová, práve ten kríž nám dáva to dobro, čiže nepodlieha premene, ukotvuje nás, očisťuje nás, posväcuje nás, čiže dáva nám veľké dobro, veď sami môžeme vidieť, aké veľké dobro priniesol kríž Ježiša Krista. Dobro pre všetkých tých, ktorí sa snažili žiť spravodlivo pred príchodom Ježiša Krista, aj po ňom, aj pre nás, aj pre budúce generácie. Pre všetkých priniesol veľké dobro a to je odpustenie hriechov a to otvorenie brány do nebeského kráľovstva. Toto prináša kríž, a preto je prítomný aj v našom živote.
Na Morave je jedna dedina, ktorá sa volá Konice. V tejto dedine je veľký chrám zasvätený Sedembolestnej. V chráme je hrobka, v ktorej je pochovaný rytier z roku 1697. Nad hrobkou je kameň, do ktorého je vytesaný rytier, ktorý kľačí pod krížom. Jeho hlava je odhalená a oči upreté na kríž. Pod týmto obrazom je tento krátky nápis, ktorý znie: „Preto som sa smrti nebál.“ Nebál sa smrti, lebo uveril ukrižovanému. Kríž poznal. Bránil ho. Preto bol kríž pokojom jeho srdca, nádejou i istotou jeho spásy. Preto sa nebál smrti. Aj toto nám, ak správne vieme uchopiť tie naše kríže, ak ich vieme spojiť s Kristovou láskou, aj toto nám môže priniesť kríž, ktorý my prežívame.
Čiže máme ho poznávať, aby bol naším pokojom a upokojením nášho srdca, nádejou i istotou spásy, aby sme sa aj my nebáli smrti, ktorá nás skôr či neskôr čaká. Smrť, ktorá nie je strašná. Smrť je prechod do niečoho lepšieho, do plného spoločenstva s Bohom, do videnia Boha z tváre do tváre, do večného kráľovstva, o ktoré sa máme snažiť. No tu na Zemi zatiaľ musíme niesť svoj kríž. Kríž, ktorý si dnes na týchto obradoch uctime ako veľké požehnanie pre nás, pre celý svet, pre všetkých ľudí. Naozaj, kríž je tým symbolom kresťanstva, je symbolom Krista. Veľmi pekne som čítal myšlienku od Fultona Sheena, ktorý hovorí, že keď bol Kristus pribitý na kríž, Satan mal poslednú príležitosť, aby sa postavil proti krížu. „Kráľ Izraela, zostúp z kríža,“ znelo. Ježiš z kríža nezostúpil. Zostúpiť z neho je ľudské. Ostať na ňom visieť je však znakom božstva. Aj my sme povolaní za Božie deti. Aj my sme povolaní, aby sme tie svoje kríže buď niesli, alebo na nich viseli, ale vždy ostali verní Bohu. Za každých okolností a ťažkostí či bolestí nášho života. Toto nás môže posväcovať, ak ostaneme verní Bohu a ostaneme v Kristovej láske, ako to hovorí sv. Páter Pio. Ostaňme verní Bohu a uctime si tento veľký dar od Boha. Kríž, ktorý niesol Pán Ježiš, na ktorom zomrel, a kríž, ktorý posväcuje aj naše kríže v našich životoch, aby sme ich správne priniesli do toho cieľa, ktorý nás čaká. A tým je večný život.
Amen.