Kázeň na Popolcovú stredu rok A
Drahí bratia a sestry, začíname pôstne obdobie. Popolcovou stredou vstupujeme do tohto krásneho obdobia prípravy na Veľkú noc. A tak sa môžeme zamýšľať o svojom živote, čo robiť počas pôstu. Ako tento čas čo najlepšie využiť, aby sme mali z neho úžitok. Aby sme aj tú Veľkú noc slávili ešte radostnejšie, ešte viac pripravení na tie milosti, ktoré nám Boh chce dať. A tak, čo robiť? Myslím si, že nám to pekne hovorí aj dnešné Božie slovo, dnešné evanjelium, čo robiť v pôste. Ale skúsme sa dnes zamerať na pôst a jeho prežívanie očami sv. pápeža Františka, ktorý nám v rôznych či už generálnych audienciách, pôstnych posolstvách či homíliách radí.
Radí konkrétne, čo môžeme v pôste robiť, alebo v čom v pôste máme ešte viac zabrať. A tak tá prvá rada, ktorú nám hovorí, zaznela prostredníctvom generálnej audiencie 5. marca roku 2014 a hovorí tieto slová. “Zbavte sa lenivej závislosti od zla. Pôstne obdobie je silným obdobím obratu, ktorý môže spôsobiť zmenu a obrátenie v každom z nás. Všetci sa musíme zlepšiť a zmeniť k lepšiemu. Pôst nám pomáha zanechať staré návyky a lenivú závislosť od zla, ktoré nás iba klame a zotročuje.” Toto je taká prvá rada, ktorú nám dáva Svätý Otec, aby sme sa zbavili lenivej závislosti od zla. Každý z nás už vie, s čím zápasí, čo ho v úvodzovkách zotročuje. Či je to už niečo viditeľné, vnímajú to aj ostatní, alebo je to skryté a vnímame to iba my vo svojom živote. Skúsme sa zamerať v tomto pôste na to, čo nás takto zotročuje, zväzuje to zlo, aby sme sa ho vedeli, samozrejme, prostredníctvom Božej milosti zbaviť.
Druhá rada, ktorú nám dáva Svätý Otec, je z roku 2014 a hovorí: “Urobte niečo, čo vás bude bolieť.” Ďalej pokračuje. “Pôst je vhodným časom na odriekanie. Urobili by sme dobre, keby sme si položili otázku, čoho sa môžeme vzdať, aby sme pomohli a obohatili druhých svojou vlastnou chudobou. Nezabúdajme, že skutočná chudoba bolí. Bez tohto rozmeru pokánia nejde o skutočné sebazapieranie.” Čiže samozrejme, aj v tomto období ide o zriekanie sa. Niečoho, čo máme radi. Niečoho, čo nám je príjemné. A samozrejme, ako hovorí Svätý Otec, niečoho, čo nás bude aj bolieť. Sami vo svojom živote vieme, čo máme radi. Čo nás teší možno. A toto obdobie je o tom zakúsiť možno aj bolesť z tejto straty. Samozrejme, nie takú bolesť, ktorá bude prinášať do nášho života nejaký smútok, alebo nebodaj ktorá bude prinášať zlo alebo iný hriech. Ale skôr takú bolesť, ktorá nám ukáže, čo je v našom živote naozaj dôležité.
Ďalšiu radu nám dáva Svätý Otec z jeho pôstneho posolstva v roku 2015 a hovorí: “Nezostaňme ľahostajní. Ľahostajnosť voči nášmu blížnemu a Bohu predstavuje pre nás, kresťanov, skutočné pokušenie. Každý rok počas pôstu si musíme znova vypočuť hlas prorokov, ktorí k nám volajú a budia naše svedomie. Boh nie je ľahostajný k nášmu svetu. On nás tak miluje, že dal svojho Syna za našu spásu. Takže bojujme a nezostávajme ľahostajní. Vždy máme množstvo príležitostí, ako preukázať dobro svojmu blížnemu, či je to už niekto blízky s nami, alebo niekto úplne cudzí a môžeme mu preukázať dobro. Neostávajme ľahostajní.”
Ďalšiu radu, ktorú nám dáva z pôstneho posolstva v roku 2015, znie: “Modlite sa, konkrétne slovami, pretvor naše srdce podľa svojho srdca. Počas tohto pôstu teda všetci, bratia a sestry, prosme Pána, aby pretvoril naše srdcia podľa svojho srdca. Týmto spôsobom získame srdce pevné a milosrdné, pozorné a veľkorysé srdce, ktoré nie je uzavreté, ľahostajné, či srdce, ktoré by sa mohlo stať korisťou rozširujúcej sa ľahostajnosti.” Takže skúsme sa aj my takto modliť, dennodenne sa modliť, aby Boh pretvoril naše srdce podľa svojho srdca. Je to Jeho srdce naozaj dokonalé, ktoré sa vie obetovať, dávať, jednoducho tá dokonalosť, ku ktorej sa aj my máme približovať, aj keď ju nikdy nedosiahneme, predsa kráčame na ceste dokonalosti Boha, ideme vždy správnou cestou. Ďalšiu radu nám dáva Svätý Otec v pôstnom posolstve v roku 2015 a hovorí: “Pristupujte k sviatostiam. Pôst je časom, kedy môžeme vnímať Krista, ktorý nám slúži, aby sme sa zase my viac podobali Jemu v službe iným. Stáva sa to vždy, keď začujeme Božie slovo a prijímame sviatosti, najmä Eucharistiu. Stávame sa tým, koho prijímame, telom Kristovým.” Aj toto je pekná výzva. Naozaj možno vypestovať si dobrý zvyk častejšie pristupovať k sviatostiam. Nielen v nedeľu a vo sviatky, ktoré nám prikazuje Cirkev, ale aj cez bežný deň. Kedykoľvek môžeme, príďme sem do chrámu, spolu sa modliť a prijímať hlavne Eucharistiu, ktorá nás posilňuje, očisťuje, hlavne pripodobňuje Kristovi, aby sme sa aj my stávali tými, ktorí sú naozaj blízki Bohu. Takže aj toto je krásna výzva Svätého Otca pápeža Františka.
Ďalšiu výzvu nám dáva z homílie 5. marca roku 2014, keď hovorí o pôste. Hovorí: “Musíme si dávať pozor, aby sme nepraktizovali len formálny pôst, alebo taký, ktorý nás v skutočnosti iba uspokojí, teda taký, ktorý v nás zanecháva dobrý pocit. Pôst má zmysel, ak vyzýva našu bezpečnosť a zároveň vedie k určitým benefitom pre ostatných. Ak nám pomáha kultivovať štýl dobrého Samaritána, ktorý sa skláňa k svojmu bratovi v núdzi a stará sa o neho. Samozrejme, pôst je tým vlastným obsahom pôstneho obdobia. Aby sme sa vedeli zriecť, naozaj v prospech aj nášho duchovného rastu, hlavne v pomoci tým druhým.”
Ďalšia výzva je samozrejme almužna, z homílie marca roku 2014, keď Svätý Otec hovorí: “Vypočítavosť sa dnes stáva súčasťou každodenného života,v ktorom sa všetko kupuje a predáva. Všetko sa počíta, meria. Ale almužna nám pomáha zažiť slobodné dávanie, čo vedie k oslobodeniu od posadnutosti majetkom, od strachu zo straty toho, čo máme, od smútku človeka, ktorý nechce zdieľať svoje bohatstvo s ostatnými.” Aj nás toto obdobie vedie k tomu, aby sme sa oslobodili skrze almužnu, možno aj od závislosti od toho, čo máme, čo vlastníme, čo nám možno prináša v tomto živote akési uspokojenie či šťastie. Alebo také v úvodzovkách istoty. Dávajme aj my almužnu, viac ako možno inokedy, aby sme my boli slobodnejší v tomto svete, hlavne pre nebeské kráľovstvo.
Toto sú výzvy Svätého Otca pápeža Františka. Aj keď sa nám možno nepodarí všetky z nich vo svojom živote uplatniť, realizovať alebo prehĺbiť, predsa si nájdime také, ktoré dokážeme. Sú to krásne výzvy, užitočné výzvy pre náš duchovný život, aby sme aj my toto pôstne obdobie prežili správne, užitočne, aby sme z neho prinášali a žili úžitok aj vo veľkonočnom období, ku ktorému smerujeme, ktoré čakáme.
Amen.