San Francisco, 12.3.2024 (kath.net/pl) 029 986 – „Ľudia možno považujú označenie mučeníci komunizmu za zvláštne, ale to je predsa znak samostatného postavenia, nie? Cirkev vždy kategorizovala mučeníkov podľa národnosti – kórejskí mučeníci, vietnamskí mučeníci, čínski mučeníci, mexickí mučeníci. Ale tento raz je niečo inak. Zoskupujeme ich, pretože všetci sú obeťami toho druhu ideológie, ktorá prenasleduje Cirkev a sú to takí, ktorí sú ochotní vysloviť sa proti režimu a ktorých režim poškodzuje.“
Hovorí to arcibiskup zo San Francisca v americkom štáte Kalifornia, Mons. Salvatore Cordileone v interview pre katolícku stránku „The Pillar“.
Arcibiskup žiadal, že sa musí urobiť viac, aby sa ocenilo svedectvo hrdinských katolíkov, ktorí sa stavajú proti totalitným režimom najmä v krajinách ako Nikaragua a Čína.
Inštitút pápeža Benedikta XVI, ktorý arcibiskup založil, sa bude venovať aj tejto tematickej oblasti, ako spomenul a povedal:
„Znepokojujú ma prieskumy, ktoré ukazujú, že asi 30 percent „generácie Z“ má pozitívny postoj k marxizmu a to je alarmujúce!“
Pritom zo svätcov, ktorých si zvlášť uctieva, mnohí neboli usmrtení, ale tvrdo prenasledovaní, ako povedal arcibiskup. A spomenul „veľkých biskupov a kardinálov počas sovietskeho režimu, aj za nacizmu:
„Spomeňme si – nacisti – nazývame to radi „pravicovou ideológiou“, ale pomyslite na to, čo to znamená: nacionálny socializmus. Je to v zásade teda to isté.“
Arcibiskup Cordileone menoval aj ľudí ako Clemens von Galen, kardinál Mindszenty, Karol Wojtyła a povedal:
„To boli pre mňa už vždy veľkí hrdinovia. Pred pár rokmi som kázal o pátrovi Antonovi Lullovi SJ, albánskom kňazovi. Počul som ho v r. 1996 v Audienčnej aule Pavla VI. vydávať svedectvo. V tom roku slávil Ján Pavol II. svoje 50. kňazské jubileum a pozval všetkých v rovnakom roku vysvätených kňazov sveta, aby to s ním oslávili. … Páter Anton Lull bol vysvätený za kňaza v r. 1946 krátko pred Vianocami.
Komunistický režim v Albánsku ho zatkol a strčil do väzenia. A tam strávil aj svoje druhé vianočné sviatky ako kňaz. A ďalších asi 20 rokov strávil väčšinou na samotke. Je to proste strašné, aké zážitky rozprával, ale napriek tomu to bol muž veľkej radosti. Prenasledovali ho, bili ho, mučili ho. Spal prakticky v kúpeľni s výkalmi na dlážke. Avšak po prepustení narazil na ulici na jedného z bacharov, ktorí ho prenasledovali a povedal: ´Ja som ho objal a odpustil som mu.´
To sú tí hrdinovia, ktorí ma už vždy inšpirovali a ktorí človeku prídu na myseľ, keď sa ma pýtajú, na koho myslím.“
-zg-