USA, 30.10.2024 (CNA) – Anthony Thomas Hoover, muž z Kentucky, bol vyhlásený za mŕtveho po tom, čo utrpel zástavu srdca a bola mu diagnostikovaná mozgová smrť. Informovali o tom noviny The Guardian.
Počas operácie odberu orgánu však muž opäť začal javiť známky života a náhle sa prebudil.
Podľa správy bol 37-ročný muž hospitalizovaný v októbri po predávkovaní drogami. Podľa jeho rodiny lekári potvrdili, že Hoover už nemal reflexy, ani mozgovú aktivitu. Jeho sestra Donna Rhorer v televíznom rozhovore informovala, že po diagnóze sa rodina rozhodla, že bude súhlasiť so zrušením podpory života a že si ctila jeho želanie darovať orgány. Keď rodina stála pri ňom v posledných chvíľach, všimla si, že otvoril oči a zdalo sa, že sleduje ich pohyby.
„Avšak informovali nás, že išlo len o reflexy – niečo úplne normálne,“ povedala Hooverova sestra. Napriek nepríjemným pocitom členovia rodiny dôverovali posúdeniu lekára: „Kto sme, aby sme spochybňovali medicínsku diagnózu?“
Situácia sa dramaticky zmenila, keď Hoover zrazu prejavil známky života asi hodinu po začiatku odstraňovania orgánu.
Lekár vyšiel z operačnej sály a oznámil rodine: „Ešte nie je pripravený.“
Jeho sestra povedala: „Ale on sa zobudil!“
Odvtedy žije 37-ročný muž s vážnymi zdravotnými problémami a stará sa o neho jeho sestra. Jeho schopnosť chodiť, rozprávať a pamätať je stále vážne narušená.
Hoover je len jedným z mnohých zdokumentovaných medicínskych prípadov, ktoré spochybňujú spoľahlivosť diagnózy mozgovej smrti. V niektorých prípadoch, ako napríklad pri syndróme uzamknutia, boli pacienti spočiatku omylom vyhlásení za mozgovo mŕtvych, aj keď boli pri vedomí.
„Bráňte vieru, ktorú dnes ohrozuje relativizmus a situačná etika. Ak bude cirkevná hierarchia naďalej mlčať, katolicizmus môže v mnohých krajinách jednoducho úplne zaniknúť.“
K súčasnému prípadu Prof. Seifert v prednáške na Katolíckom fóre St. Georg vysvetlil:
Prečo dnešná lekárska definícia mozgovej smrti nie je adekvátnou odpoveďou na otázku skutočnej ľudskej smrti:
„Definícia mozgovej smrti je obrovský priestupok proti Hippokratovej prísahe.
Duša je stredobodom ľudstva a nemožno ju zredukovať na funkcie mozgu! Ľudská duša je taká dôležitá, že svojou hodnotou nekonečne prevyšuje všetko, nielen hmotu tela, ale aj celý vesmír.“
Podľa Seiferta k zavedeniu koncepcie mozgovej smrti v roku 1968 nedošlo z vedeckých, ale z pragmatických dôvodov.
Koncepciu mozgovej smrti prezentovala Správa z Harvard Medical School a to znamenalo zásadný posun v definícii smrti. Okrem tradičných kritérií zástavy srdca a dýchania bola teraz ako nové kritérium smrti navrhnutá nezvratná strata všetkých funkcií mozgu.
„Nikto nie je mŕtvy, pretože ja potrebujem jeho srdce! Táto nová koncepcia smrti slúži predovšetkým na odoberanie orgánov bez toho, aby bol človek považovaný za vraha.“
V závere Seifert apeloval na lekársku etiku a chápanie ľudského života:
„Odoberanie orgánov po odumretí mozgu je prax, ktorú treba naliehavo prehodnotiť z filozofických aj etických dôvodov. Myslím si, že táto definícia mozgovej smrti a celkový spôsob, akým sú ľudia vnímaní ako darcovia orgánov, je obrovským porušením Hippokratovej prísahy!“
-zg-