Rím, 28.10.2024 (LifeSiteNews) – Kardinál Gerhard L. Müller mal 26. októbra homíliu na svätej omši v Bazilike sv. Petra v Ríme účastníkom púte Summorum Pontificum. V homílii opísal kresťanstvo ako „náboženstvo pravdy a slobody“, pričom ho postavil do protikladu so svetskými ideológiami, ktoré vedú k zúfalstvu a nabádajú k životu založenému na viere, nádeji a láske. A pokračoval:
„Veľký pápež Benedikt XVI. opakovane upozorňoval na veľmi dôležitý rozdiel medzi vierou a ideológiou. Kresťanstvo nie je abstraktná teória o pôvode vesmíru a života, ani ideológia pre lepšiu spoločnosť, ale vzťah s osobou. Tak ako pozemský Ježiš hovoril priamo k svojim učeníkom pred 2000 rokmi, tak aj vzkriesený Kristus dnes hovorí priamo ku každému jednotlivcovi prostredníctvom kázania Cirkvi.
V siedmich svätých sviatostiach nám dáva svoju milosť, ktorou dostávame účasť na Božom živote. A preto môžeme všetku svoju nádej vkladať do neho, v živote aj v smrti.
Boží Syn je jediným Spasiteľom sveta, pretože iba Boh vo svojej všemohúcnosti nás môže zachrániť pred utrpením, hriechom a smrťou. Žiadny človek, akokoľvek brilantný, nás nemôže vytiahnuť z priepasti konečnosti, či už sám, alebo dokonca spojenými silami talentov všetkých ľudí. A existenciálne pokušenie dôverovať ľuďom namiesto Boha je niečo, čo sa objavuje opakovane. My však zostávame verní Kristovi a rozjímame o Božom slove:
„Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: ´Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.´ Ježiš mu povedal: ´Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.´ (Lk 4, 5-8).
Na konci našej púte ad Petri Cathedram sa teda klaniame Kristovi, Synovi živého Boha. Kvôli sekularizácii mnohí verili, že človek môže žiť, ako keby Boh neexistoval. Namiesto Boha uctievali falošných bohov peňazí, moci a žiadostivosti. Boli však trpko sklamaní. Všetky ateistické ideológie našej doby spolu so svojimi samozvanými vodcami neurobili nič iné, len uvrhli svet do hlbšej biedy. Nemecký a taliansky fašizmus, sovietsky a čínsky komunizmus, kapitalistický konzumizmus a gender i transhumanistická ideológia premenili svet na púšť nihilizmu.
20. storočie bolo obdobím diktátorov a príšer, ktoré chceli svetu vnútiť svoju vôľu bez ohľadu na šťastie miliónov ľudí. Verili, že ich myšlienky sú spásou sveta a že nová ľudská bytosť musí byť „stvorená“ na ich obraz a podobu a „požehnaná“ podľa ich logiky.
Dokonca aj dnes zažívame, ako teroristi, vykorisťovatelia a bezohľadní násilníci vyhlasujú nenávisť a násilie za prostriedky „lepšieho budúceho sveta“. Dnes sa superveľmoci zapájajú do neľútostnej geopolitiky na úkor života a dôstojnosti detí a dospelých. Všetko je to o hromadení moci v rukách bezohľadných nových vládcov, ktorí riskujú šťastie miliónov ľudí.
Ale naopak, Boh, náš Stvoriteľ a Vykupiteľ, prejavuje svoju moc práve v tom, že neobetuje druhých pre svoje záujmy, ako to robia vládcovia tohto sveta, ale dáva seba samého vo svojom Synovi, ktorý z lásky vzal na seba naše smrteľné telo.
Rozjímajme radšej o Ježišových slovách:
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. (Jn 3,16).
Na rozdiel od všetkých smrtiacich ideológií, ktoré zvádzali ľudí svojou propagandou, je kresťanstvo náboženstvom pravdy a slobody, lásky a života. Láska, ktorú nám všetkým Boh dáva v hojnosti, a naša odpoveď v oddanosti Bohu a dobročinnosti voči druhým je naplnením ľudských bytostí. Láska k Bohu a láska k blížnemu sú jadrom kresťanskej viery v tvorivú a zdokonaľujúcu moc Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.
Kresťanská viera je osobný vzťah s trojjediným Bohom v spoločenstve jeho Cirkvi. Krstom sme sa stali Božími deťmi v Kristovi a Božími priateľmi v Duchu Svätom. Nedovoľme, aby sa náš vzťah s Bohom, naším Otcom, umenšoval v mechanickej tradícii, vo vonkajšom zvyku, alebo v nepremyslenej rutine. Ako veriaci spojení s Ježišom osobným priateľstvom sa nesprávame ako strážcovia v múzeu minulého sveta. Pohybujeme sa v prítomnosti Boha, pred ktorým sa musíme zodpovedať za svoj život myšlienkami, slovami a dobrými skutkami. Ak sa však pozrieme okolo seba v Taliansku a na Západe, vidíme veľkolepé svedectvá pokresťančenej grécko-rímskej kultúry, z ktorej prameňov čerpáme. Toto je syntéza viery a rozumu, otvorená všetkým kultúram, prejavená v Logose, t. j. Ježišovi Kristovi, jednote našej orientácie na Boha a našej zodpovednosti za svet. Jeho trvalým základom je vtelenie Božieho Slova do Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka.
Z kresťanstva pochádza univerzálna humanizácia sveta. Kresťania sú povolaní slovom a skutkom prispievať k pokoju medzi národmi. Bojovali za sociálnu spravodlivosť. Proti všetkým ideológiám trvajú na základnej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí a ich rovnosti pred Bohom. Cítime niečo z „Genia loci“ Ríma ako caput mundi? Vyznávame v rímskej Cirkvi, že sa svätý Pavol chválil, „lebo o vašej viere hovorí celý svet“ (Rim 1,8)?
Ak bol staroveký Rím ideou pokoja medzi národmi pod vládou zákona, kresťanský Rím stelesňuje nádej na univerzálnu jednotu všetkých národov v Kristovej láske. Zatiaľ čo prirodzená kresťanská duša veľkého Vergília mohla len predpokladať narodenie dieťaťa, božského Spasiteľa v budúcom zlatom veku (Bukolický IV.), príchod Mesiáša je zasľúbený v biblickej piesni Božieho služobníka:
„Ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!” (Iz 49,6).
Nestavajte si teda dom svojho života na ideológiách vymyslených ľuďmi, ale na skale osobného priateľstva s Kristom v božských čnostiach – viere, nádeji a láske – aby ste potom mohli povedať so sv. Pavol:
„Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2,20).
Zverujeme sa do ochrany a príhovoru ´ako povedal sv. Irenej z Lyonu – dvoch oslávených apoštolov Petra a Pavla´, ktorí svojím apoštolským kázaním a mučeníckou smrťou položili základy rímskej cirkvi.
Et hanc enim ecclesiam propter potentiorem principalitatem necesse est omnem convenire ecclesiam (Adv. haer, III 3, 2).
-zg-