Modlitba nie je dielom človeka, ale pôsobenie medzi človekom a Bohom!
Viedeň, 23.4.2024 (kath.net/pk)
„Ako mám vedieť, či je moja modlitba ,dobrou‘ modlitbou?“ Touto otázkou sa zaoberal americký kňaz Mike Schmitz vo svojom aktuálnom videu na YouTube. Definoval štyri body, pomocou ktorých môžeme preveriť svoj život modlitby.
Po prvé: „Bol si úplne prítomný? Nemôžem mať dobrú modlitbu, keď nie som úplne tam, kde mám byť. A niekedy je to možno to jediné, čo o svojej modlitbe môžeš povedať: Bol som prítomný. To je tá časť, ktorú dokážeme kontrolovať, však? Nemôžem kontrolovať to, čo sa počas mojej doby modlitby stane. Nemám nijakú kontrolu nad milosťami, ktoré mi Boh dá, alebo nedá. Ale môžem byť prítomný. A tak by som povedal: Ak si tam naozaj bol, tak to bola dobrá modlitba. To je najzásadnejšie kritérium.
Po druhé: Bol si naozaj úplne a dokonale prítomný, nielen fyzicky, ale aj svojimi myšlienkami?
„Niekedy sme fyzicky prítomní, ale duchovne vzdialení. Existujú vnútorné a vonkajšie „intencionálne“ odpútania, ktoré sám skúmam,“ rozoberá to kňaz.
„Niekedy si na konci času modlitby uvedomím: ´Ach jaj, veď som bol väčšinu času odpútaný.´ Viem, že sa niekedy odpútam svojím smartfónom, ako keď ma napadne, že by som nejakej osobe mohol poslať správu.“
A otec Schmitz hovorí, že občas hľadá aj biblický výklad. Tieto veci nie sú zlé. No u seba samého konštatuje:
„Po tom, čo som našiel odpoveď, však ešte zostávam trocha na telefóne visieť. A zrazu pochopím, že som pripustil odpútania.
A zistil som: Sú obdobia, keď by Pán chcel, aby som bol jednoducho pokojný, keď si želá:
´Vyber z uší slúchadlá, odlož telefón a buď jednoducho so mnou.´
Ide o to spoznať tú správnu chvíľu. Niekedy je dobré čítať Sväté písmo, alebo počúvať prednášky.
Ale niekedy Boh chce, aby sme jednoducho boli prítomní:
Niekedy viem celkom presne, že nie je ten čas. Niekedy sa skryjem za knihu. A Boh chce, aby som ju odložil a vstúpil do ticha jeho prítomnosti práve v tom okamihu.“
Po tretie: Neúmyselné odpútania, ktoré prichádzajú zvonka, alebo zvnútra:
„Pomôže byť pozorný, keď sa také odpútania objavia a vtedy dokázať znova sa vrátiť k modlitbe. Niekedy ťa odpúta nejaká osoba, čo sedí vedľa teba v kostole, alebo myšlienky, ktoré sa náhle vyskytnú a zamestnajú ťa.“
A kňaz tu poukazuje na skúsenosti niektorých svätcov – ako zaobchádzali s takými odpútavaniami, na ktoré máme vplyv. Musíme spoznať, že ma práve niečo odpútava a potom jemne a trpezlivo so sebou samým nasmerovať svojho ducha znova k Bohu.
Po štvrté: Napíš si jednu vec, ktorú si z tejto modlitby na zvyšok dňa zoberieš. Môže to byť nejaké spoznanie, alebo vedomosť, že práve chceš prekonať a vybojovať nejaký boj.
„Toto nejako udržať znamená, že môžeš odísť a hľadiac spätne na svoj čas modlitby konštatovať: Dobre, bol som prítomný. Bol som sústredený, možno nie po celý čas, ale nejako som sa cez tie odpútania prebojoval a tak Boh pôsobil v mojom srdci. Pevne si to uchovám, zapíšem si to. Dobré na tom je, že si nejako urobím záver: Bože, čo sa to práve teraz stalo?
To je malý poklad, ktorý po zvyšok dňa budem so sebou nosiť. Ak to budeme robiť pravidelne, budeme mať dobré časy modlitby. Myslime na to:
My nie sme sami! Modlitba nie je dielom človeka, ale pôsobenie medzi človekom a Bohom!
-zg-