Kardinál zdôrazňuje:
„Našou prvou úlohou je kázať evanjelium všetkým a evanjelizovať tých, ktorí prichádzajú do Európy!“
Rím, 23.9.2025 (kath.net) – V rozhovore s Diane Montagnou na jej blogu „Substack“. kardinál Gerhard Müller povedal, že od zvolenia pápeža Leva XIV. vníma hlásanie evanjelia ako „viac zamerané na Krista“ a povedal:
„Je tu viac poriadku a menej dôrazu na otázky druhoradé pre Cirkev, ako je migrácia, ktorá je v prvom rade zodpovednosťou štátu. Zatiaľ čo Cirkev môže samozrejme pomáhať prostredníctvom charity, našou prvou úlohou je kázať evanjelium všetkým a evanjelizovať tých, ktorí prichádzajú do Európy – nielen poskytovať materiálnu pomoc, ale sprostredkovať im pravdu!“
K téme migrácie sa kardinál vyjadril týmito slovami:
„Prichádza toľko moslimov a nemôžeme im dovoliť, aby vnucovali svoje náboženstvo našej kultúre. Musíme na to reagovať posolstvom Božej lásky, pretože ich obraz Boha – diktátora, ktorého svojvoľnú vôľu treba slepo poslúchať – nezodpovedá obrazu, ktorý nám dal Ježiš. Boh je náš Otec, náš Stvoriteľ, ktorý nás stvoril na svoj obraz a podobu. Sme jeho deti a skrze Ducha Svätého sa môžeme stať priateľmi Boha, priateľmi Ježiša Krista. Toto je posolstvo, ktoré musí byť svedectvom najmä v európskych krajinách, ktoré sa unavili vo svojej kresťanskou viere a boli sekularizované ideológiami nacionalizmu, fašizmu, komunizmu a teraz aj wokeizmu, ktorý hrozí zničením ľudí aj ich identity.“
Diana Montagna: Skutočne by ste stotožnili wokeizmus s komunizmom?
Kardinál Müller: „Áno, wokeizmus vnímam ako pokračovanie marxistického pohľadu na ľudstvo. Podľa Marxa nie sme ľudské bytosti s nesmrteľnou dušou, schopné z milosti žiť v osobnom vzťahu s Bohom, naším Stvoriteľom. Skôr sme vnímaní ako závislí od politickej strany alebo ideologickej skupiny – či od rozhodnutí organizácií, ako je Svetové ekonomické fórum – ktoré definujú podstatu ľudských bytostí.
Malá elita rozhoduje o tom, čo predstavuje ľudskú dôstojnosť a od más sa očakáva, že budú poslúchať a podriaďovať sa všetkému, čo diktujú. To je úplne deštruktívne.“
Kardinál ďalej vysvetlil:
„Zásadnejšie je, že wokeizmus je súčasťou ideologického hnutia, ktoré sa stavia proti osobnej identite, telu – mužskému a ženskému – proti stabilným rodinným vzťahom, rozmanitým kultúram a jazykom, histórii a normálnym, stabilným vzťahom, ktoré sú súčasťou ľudskej bytosti.
V podstate je pokračovaním starého marxizmu. Hoci nefunguje ako oficiálna politická strana, má dobre organizované nátlakové skupiny všade – v Európskej únii, v Spojených štátoch prostredníctvom ´hĺbkového štátu´, v masmédiách, sociálnych sieťach a na univerzitách. Tieto skupiny sú extrémne represívne, militantné a agresívne voči každému, kto sa nezhoduje s ich spôsobom myslenia.
Zároveň by si človek mal uvedomiť, že islam ako náboženstvo nemá nič spoločné s wokeizmom. Wokeisti si však z islamu robia nástroj, aby podkopali kresťanskú identitu, ako aj západnú tradíciu a kultúru. Verím však, že práve títo wokeisti by sa mohli stať ďalšími obeťami radikálnych islamistov. Možno očakávali, že moslimovia nakoniec prijmú wokeistické myšlienky, ale to nie je možné. Naopak: islam odmieta dôstojnosť žien a jeho morálny rámec nemá nič spoločné s cieľmi wokeizmu, medzi ktoré okrem iného patrí homosexualizácia spoločnosti a myslenia.“
Kardinál potom ako príklad poukázal na Anglicko:
„Tam vo svojich raných štádiách wokeizmus využíval islamizmus ako nástroj na oslabenie kresťanskej kultúry a tradície. V tragických prípadoch – napríklad keď dievča znásilnia viacerí moslimskí muži – je pravdepodobnosť, že dievča skončí vo väzení, vyššia ako pravdepodobnosť, že vo skončia páchatelia! Dúfam, že s najbližšími voľbami v Anglicku uvidíme významné zmeny.“
Situácia je podľa kardinála podobná aj v Nemecku:
„V Nemecku je v priemere 18 útokov nožom a dve až tri dievčatá alebo mladé ženy sa stanú obeťami hromadného znásilnenia. Napriek tomu, aj keď bodnú policajta, často nedochádza k žiadnej reakcii! Táto situácia vedie aj k rastúcim problémom v školách. Často je tam viac moslimských ako kresťanských detí, ale len málo z nich je ochotných čeliť tejto realite. Zdá sa, že ani mnohí biskupi si plne neuvedomujú závažnosť situácie!“
Diana Montagna: „Naozaj si myslíte, že biskupi to nechápu?“
Kardinál Müller: „Pre biskupov je určite jednoduchšie zatvárať oči. Mnohí sú chytení touto ideologickou vlnou a vedia, že tí, ktorí otvorene vyznávajú svoju kresťanskú vieru, sú pod útokom. Chcú byť milovaní všetkými, chcú byť miláčikmi každého. Len málo biskupov v Nemecku skutočne chápe, čo sa deje! V Nemecku máme náboženskú slobodu a teoreticky môže každý otvorene praktizovať svoju vieru vrátane islamu. Realita je však úplne iná. Moslimovia sú veľmi prítomní na verejných priestranstvách, zatiaľ čo kresťania často váhajú s usporiadaním verejnej eucharistickej procesie zo strachu, že urazia alebo provokujú ostatných!
V najhoršom prípade by sa situácia v Nemecku mohla vyvinúť podobne ako v severnej Afrike: Do 7. storočia to bol čisto katolícky región, aj keď s výzvami, ako boli donatisti. Potom však prišiel islam a o 500 rokov neskôr bolo obyvateľstvo úplne moslimské.
Ak by sa to stalo, kresťania by sa stali občanmi druhej kategórie. Len málokto si to však chce priznať. Napríklad moje rodné mesto Mainz bolo pred 50 rokmi 70 percent katolícke – dnes, v dôsledku sekularizácie, migrácie a iných faktorov, toto číslo kleslo na 27 percent. V súčasnosti 30 percent nemeckej populácie nie je etnicky nemeckého pôvodu a sú to prevažne mladí ľudia. O 20 až 30 rokov by sa islam mohol stať dominantným náboženstvom.
Okrem toho moslimovia už teraz dominujú verejnému životu, čiastočne preto, že politici žijú v strachu z nich. Navyše, bývalá komunistická strana Východného Nemecka je absolútne proislamská. Hoci je jej ideológia dôsledne marxistická a ateistická, vytvorila spojenectvo s moslimami, ktorí vyznávajú vieru v jedného Boha, ktorému sa musia všetci podriadiť. To je absolútny rozpor, ale slúži to cieľu odkresťančenia Západu.“
Diana Montagna, viditeľne šokovaná, sa opýtala: „Myslíte si, že by v určitom okamihu mohla vypuknúť občianska vojna?“
Nemecký kardinál odpovedal: „Myslím si, že mladí Nemci sa už nedokážu brániť; bitku už prakticky prehrali. V skutočnosti žiadna bitka nebola – bola to infiltrácia. Zo Sýrie prišlo milión ľudí, mnohí bez znalosti nemčiny. Nemecko im ponúklo finančnú podporu a rozvinutú infraštruktúru bez toho, aby od nich vyžadovalo prácu. Pre nich sa to javí ako pozemský raj – kým sa nevyčerpajú zdroje. Keď sa tak stane, môžu vzniknúť konflikty, ktoré by mohli skončiť občianskou vojnou, ale medzi sebou, podobne ako sme videli v Sýrii. Toto je absolútne realistický scenár, pretože neexistuje žiadne účinné protihnutie riešiace dôsledky vyľudňovania ani politika podpory potratov!
Diana Montagna sa opýtala na zodpovednosť katolíckych biskupov za tento vývoj, pretože v posledných desaťročiach nedokázali kázať evanjelium a riadne sprostredkovať katolícku vieru veriacim.“
Kardinál Müller však rozlišoval:
„Na začiatku hnutia exodu obyvateľstva s iniciatívami ako Rímsky klub, existoval odpor. Pápež a biskupi sa proti nemu ozvali. Ale ďalšia generácia biskupov stratila energiu. Pozrite sa na nemeckú Synodálnu cestu – zameriava sa na prispôsobenie viery moderným ideológiám, a nie na zachovanie autentického katolíckej náuky!“