Kázeň na 23. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry.
Drahí bratia a sestry. Myslím si, že všetci poznáme to známe slovenské ľudové príslovie, ktoré znie: „Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo.“ Je jednoduché, pravdivé a naozaj životom overené, že keď sú deti malé, vtedy sa majú vychovávať, pretože v tom období dokážu prijímať od rodičov tie správne hodnoty a postoje. Rodičia môžu ľahšie vysvetliť a vštípiť to, čo je správne a ako by sa nemalo žiť. Jednoducho povedané, deti treba vychovávať už od mala. Naopak, keď sú deti väčšie a staršie, už majú svoj vlastný rozum a postoj k životu. Veľakrát odmietajú názory autorít, či už sú to rodičia alebo iní ľudia, a keď sú dostatočne staré, ťažko ich usmerňovať. Preto je dôležité venovať pozornosť výchove a vedeniu detí, kým sú ešte malé.
Aj v dnešnom evanjeliu počúvame o interakcii medzi ľuďmi, ktorí už nie sú deťmi, ale sú dospelí, a počúvame o bratovi, ktorý sa prehreší proti tebe. Človek, ktorý mi urobí zlo, a ja by som to mal riešiť, čo mám robiť? A tak Pán Ježiš radí: jednoducho choď. Nenechaj to len tak, choď a rieš to, keď ti niekto ublíži, keď sa niekto prehreší proti tebe. Niekedy človek možno myslí, že lepšie je nechať to tak, ale Pán Ježiš nás učí ísť ďalej. Medzi štyrmi očami ho napomeň, a ak ťa nepočúvne, skús ešte jeden krok. Ak ťa stále nepočúvne, pridaj si ešte jednoho alebo dvoch svedkov, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Ak ani to nepomôže, povedz to cirkevnej obci. A ak ani cirkev neposlechne, potom, ako nám radí Pán Ježiš, považuj ho za pohana a mýtnika.
A ja by som sa zastavil práve v tom závere, keď Pán Ježiš hovorí, že ak ani cirkev nechce poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Toto možno znie negatívne, ale skúsme sa zamyslieť nad tým, aký postoj mal Pán Ježiš práve k tým pohanom a mýtnikom. Nikdy tých pohanov a mýtnikov neodháňal preč od seba; naopak, vyhľadával ich a oni ho tiež vyhľadávali, doslova sedeli s ním a to, čo bolo krásne, tí pohania a mýtnici na rozdiel od farizejov a zákonníkov dobre počúvali, čo hovorí Pán Ježiš. Inšpirovali sa tým, čo hovoril Pán Ježiš. Títo ľudia majú bližšie k nebeskému kráľovstvu ako tí navonok spravodliví a tí, ktorí boli vyvolení spomedzi ľudí. To znamená, že postoj Ježiša Krista k mýtnikom a hriešnikom nezahŕňal odmietnutie ich. Možno by sme mali mať podobný postoj aj voči tým, ktorí sa previnili voči nám, a to aj tí, ktorí si nechcú priznať chybu. Možno sú to tí, ktorých napomenuli aj vyššie autority, a jednoducho sa previnili voči nám.
Tá ľudská prirodzenosť nám možno hovorí: „Zavrhni ich“ alebo doslova už nemajú nič spoločné s nami. Pán Ježiš hovorí, nech ti je ako pohan a mýtnik, ale pohan a mýtnik práve v Ježišovom zmysle. Skúsme aj my mať ten postoj Ježiša Krista, pretože dnešné prvé čítanie s prorokom Ezechiela nás môže istým spôsobom usvedčovať. Hovorí: „Bezbožný, zomrieš, a ty mu nebudeš dohovárať, aby sa odvrátil od svojej cesty, on, bezbožný, zomrie pre svoju neprávosť, ale teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv. Ak však napomenieš bezbožného, aby sa odvrátil od svojich ciest, a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si život zachrániš.“
Koniec koncov, my máme mať vzťah s tým bezbožným, máme ic istým spôsobom napomenúť. Ak zomrie vo svojej bezbožnosti, nebude na našej hlave vina, inými slovami, nie sme zodpovední za tých, ktorí neveria v Boha. Sme zodpovední za tých, ktorí žijú bezbožne a hriešne. Je to ťažké, ale často musíme napomínať ľudí, aby išli správnou cestou, možno aj v našej obci.
Čo by sme mali robiť, milí bratia a sestry? Môžeme sa inšpirovať postojom Ježiša Krista, Pána Ježiša, k tým pohanom a hriešnikom, o ktorých hovorí. Aj v dnešnom evanjeliu zachovával krásny postoj, rozprával im a naozaj žil to, čo učil. Bol príkladom. Nehovoril niečo iné a nežil nič iné. Naopak stotožňoval svoj život so svojimi slovami, so svojou vierou a presvedčením. To by sme mali robiť predovšetkým aj my. Nie len sa modliť, nie len možno sa snažiť plniť tie Božie prikázania, ale ukazovať ten svoj dobrý život aj ostatným. Veľmi sa mi páči výrok z encykliky bývalý pápež Benedikt XVI., ktorý hovoril v encyklike „Deus Caritas Est“ (Boh je láska), tieto slová: „My kresťania máme vedieť, kedy máme hovoriť o Bohu a kedy o Bohu pred ľuďmi mlčať, ale nechať hovoriť lásku.“
Je naozaj krásne, čo láska dokáže. Možno obracať ľudí k Bohu. Duhých nemusíme silou mocou presviedčať na vieru, hovorím o Bohu, inými slovami, nemusíme ich nútiť, aby verili, a presviedčali ich o viere. Naopak, ak náš život bude plný lásky, dobra a krásy, môže ich uchvátiť a priviesť k tomu zdroju, ktorým je Boh. Boh je zdrojom lásky, dobra a krásy. A my budeme naozaj žiť to, čemu veríme a čo vyznávame, to môže prilákať iných ľudí. Toto môže presvedčiť tých, ktorí sa možno previnili voči nám, aby sa dali na pokánie, aby sa odvrátili z cesty bezbožnosti, ako hovorí v prvom čítaní prorok Ezichiel. Aby sme aj my nezahynuli, keď sme zodpovední za tých, ktorí zomreli bezbožne, a to buď priamo alebo nepriamo. Dávajme na to pozor, milí bratia a sestry, pretože koniec koncov sme všetci zodpovední, jeden za druhého, sme jedna veľká rodina. Amen.