Rím, 31.10.2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Každý deň v roku je v kalendári sviatok alebo pamätný deň niektorého svätca – a často dokonca viacerých. Prečo teda oslava Sviatku všetkých svätých? Pretože väčšina svätých nie je v kalendári. Tí, ktorých sviatky a spomienky oslavujeme, sú špičkou ľadovca, malou viditeľnou časťou obrovskej a skrytej hory. Mohli by sme si myslieť, že tí, ktorí sú kanonizovaní, sú podobní tým 144 000 označeným, o ktorých sa hovorí v knihe Zjavenia. Ale svätých, ktorých dnes oslavujeme, je obrovský zástup, ktorý nikto nemôže spočítať a o ktorom budeme hovoriť o chvíľu. Sú to všetci tí muži a ženy, ktorí okamih za okamihom uvítali Pána do svojho života, pretože prijali Božiu milosť vo všetkom, čo sa stalo.
Pán prichádza v každej chvíli a v každej situácii. Každý okamih so sebou prináša niečo, čo musíme verne plniť. Svätí sú tí, ktorí sa vo všetkom riadia Božou vôľou, a preto nachádzajú spôsob, ako oslavovať Boha vo všetkých veciach, od najväčších po najmenších. Preto sú „blahoslavení“, čiže plní radosti, pretože všetko, čo musia v každom okamihu robiť alebo trpieť, považujú za dar z ruky Boha, ktorý všetko napĺňa dobrom. Toto je jednoduché tajomstvo svätosti: je to o láske k Bohu vo všetkom, čo nás obklopuje a vo všetkom, čo sa deje, v každom okamihu – bez toho, aby sme chceli niečo iné, pretože vieme, že to, čo nám Boh dáva, je pre nás to najlepšie.
Ide o to, aby sme Bohu vo všetkom dôverovali a boli v ňom šťastní, spokojní s tým, čo v nás robí a čo nás nechá robiť. To prináša veľkú radosť a pokoj, pretože vieme, že Boh nás vedie. Svätosť nespočíva v kvantite alebo kvalite ľudských činov. Svätosť zodpovedá láske, ktorú máme k Božej vôli. Niet dokonalejších alebo menej dokonalých ciest – každý životný stav prináša so sebou v každom okamihu svoje kríže a každý životný stav prináša so sebou v každom okamihu svoju milosť. Svätý je ten, kto vo všetkom oslavuje Boha a ochotne to prijíma – a to je jeho blaženosť, jeho šťastie.
Dnes oslavujeme týchto skrytých svätých, ktorých životy sú bezvýznamné a opovrhnutia hodné v ich vlastných očiach a v očiach iných. V celom ich živote nie je nič neobvyklé, všetko je obyčajné. Niekedy sú to ľudia, ktorí sú fyzicky alebo duševne chorí. Podliehajú tisíckam slabostí a potrieb, nerobia nič mimoriadne, hrdinské, ani nápadné. Nepáčia sa svetu ani sebe, ale páčia sa Bohu a svoj pokoj a radosť nachádzajú jedine v Bohu. Svätí sú tí ľudia, ktorí sú najmenej zamestnaní premýšľaním o vlastnej svätosti, pretože starosť o všetko prenechávajú Bohu. Stačí, keď vedia, čo musia robiť – milovať Boha a plniť si každodenné povinnosti a zatiaľ čo oni myslia len na to milovať a poslúchať, Pán koná v nich robí veľké veci.
Milovať Božiu vôľu v mimoriadnych veciach si nevyžaduje takú vieru ako milovať Boha v bežných a každodenných veciach, ktoré sa mu zdajú odporovať.
Uspokojiť sa s prítomným okamihom znamená ochutnávať a uctievať Božiu vôľu vo všetkom, čo je nám dané trpieť a robiť. Svätí uctievajú vôľu aj v tých najponižujúcejších situáciách.
To, čo sa deje, je Božie slovo k nám, okamih za okamihom. Väčšinou vidíme len vonkajšok, náhodu, konanie ľudí – a preto sa proti všetkému ohradzujeme, chceme niečo pridať, niečo ubrať, niečo prerobiť a strácame pokoj.
Svätí sú tí, ktorí nevyžadujú merať zmyslami alebo rozumom to, čo možno merať len vierou. Všetky veci tak prenášajú myšlienky Boha a vyvolávajú vznik nových myšlienok, nových utrpení, nových skutkov, nových prorokov, nových apoštolov, nových svätých, ktorí nepotrebujú kopírovať svoje vzájomné životy, ale iba žiť v úplnej odovzdanosti do Božej vôle.
-zg-