Homília na 3. adventnú nedeľu
Rím, 12.12. 2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Táto nedeľa je „nedeľa gaudete“ a názov má z prvého slova úvodnej antifóny vybranej z textu, ktorý máme podrobnejšie v prvom čítaní (Flp 4,4–7):
„Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Pán je blízko.“
Nie je možné, obrátiť sa na zarmútených a jednoducho im povedať: „Radujte sa.“ Keď chceme, aby sa radovali, musíme im dať na to dôvod. A presne to robí sv. Pavol: Dôvod radosti spočíva v skutočnosti, že Pán je blízko.
Aj prorok v prvom čítaní (Sof 3,14–17) to takto vyjadruje. Ľud trápený strachom pred nepriateľom na jednej strane a depresiou z dôvodu vlastnej slabosti na strane druhej. Ale Pán je blízko!
„Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla.“
Toto proroctvo sa plní v Ježišovi Kristovi: Naše odsúdenie je zrušené, lebo ho vzal na seba. Prinútil nepriateľov odvrátiť sa tým, že bojoval na našom mieste a zvíťazil. On je Kráľ a Pán v našom strede. Už nemôže byť nijaké zlo:
„Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?
Ako je napísané: ´Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.´
Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.
A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 35–39)
Preto nám prorok hovorí:
„Neboj sa, … nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá …“
Preto môžeme pozvanie k radosti, ktorá poznačuje túto nedeľu, chápať ako výzvu dôverovať Pánovi, ktorý je blízko.
V evanjeliu (Lk 3,10–18) vidíme, že ľudia sa Jána pýtajú, čo majú robiť, aby sa pripravili na stretnutie s ním. On odpovedá veľmi jednoduchým spôsobom. Káže podeliť sa s nadbytkom, úprimnosť, čestnosť. Ale pozor! On nehovorí, že naša ochota dávať, alebo naša úprimnosť v zamestnaní, či čestnosť nám prinesie spásu. Spása nám bude darovaná od Pána, ktorý príde: je to dar Ježiša Krista.
Ján hovorí o tom v zmysle radikálnej očisty používa pritom dva obrazy pre Ducha Svätého: oheň a vietor.
„Ja vás krstím vodou… No prichádza mocnejší, ako som ja. … On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“
Voda umýva, to súhlasí. Ale môže umyť iba vonkajšok. Oheň naproti tomu očisťuje zvnútra. Od nás sa teda vyžaduje ochota dať sa očistiť. Ján to vyjadruje aj obrazom vejačky na pšenicu. Mesiáš drží v ruke vejačku, aby si očistil humno a pšenicu v ňom zhromaždil. No plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Lopatou sa obilie hádže do vzduchu, aby plevy odvial vietor (porovn. Ž 1,4; 35,5).
Prečo odlietajú plevy preč, zatiaľ čo pšenica zostáva v humne? Pretože plevy sú prázdnym obalom, no obilie je súdržné. Kto sa Kristovi celkom odovzdá s celým bremenom svojich hriechov a s celou vážnosťou niekoho, kto hľadá spásu, ten bude zachránený. Kto nie, bude odviaty preč a skončí ako plevy.
Aby sme z týchto slov čerpali úžitok, nesmieme si myslieť, že niektorí sú pšenicou a iný plevami. Tento spôsob hodnotenia je vždy nebezpečný, lebo môže viesť k opovážlivému úsudku o iných a k nadradenosti, alebo k zúfalstvu voči nám samým. Myslime si radšej, že ako je v nás pšenica, tak sú v nás aj plevy.
Sme úprimní k Bohu? Áno, niekedy – ale nie vždy. Položme si teda seriózne sami tieto otázky a prijmime pôsobenie Pána, ktorý prichádza, aby urobil náš život novým a našu radosť dokonalou.
-zg-