Homília na druhú nedeľu po narodení Pána
Rím, 2.1.2025 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Na druhú nedeľu po Vianociach nám liturgia dáva zamyslieť sa nad hĺbkou tajomstva, ktoré slávime. My už to dianie poznáme – zvestovanie anjela Márii, narodenie Dieťaťa Ježiša, klaňanie sa pastierov. Teraz sme pozvaní pochopiť, kto je toto Dieťa, ktoré sa narodilo a prečo sa narodilo. Toto tajomstvo je zhrnuté do verša Evanjelia, ktorý počúvame v nedeľu:
„Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“
Čo len je toto „Slovo“, o ktorom sa hovorí? Je to Božia múdrosť, ktorá v prvom čítaní hovorí o sebe samej. Toto Slovo je „začiatok“ všetkých vecí, prvá príčina, z ktorej všetko vychádza, „Svetlo“, ktoré robí svet krásnym a usporiadaným.
Ľudia odjakživa chápali, že tento pekný a usporiadaný svet sa nemohol stvoriť sám! Svet poukazuje na myšlienku, ktorá ho urobila tým, čím je. Mojžiš a proroci jasne učia, že všetko, čo existuje, bolo stvorené skrze Božiu múdrosť. Ľudia mohli istým spôsobom vstúpiť do kontaktu s Božou múdrosťou skrze slová zákona, skrze výpovede prorokov, skrze pozorovanie mudrcov. Ba ešte viac – na púšti mali Izraeliti Stan zjavenia, ktorý sa neskôr stal jeruzalemským chrámom. Tam mohli tajomným spôsobom vstupovať do kontaktu s Bohom.
Ale teraz sa veci radikálne menia: Božie slovo, jeho zákon, jeho múdrosť- Boh sám prišiel, aby prebýval medzi nami, alebo – ako hovorí Jánovo Evanjelium – on si rozbil medzi nami stan. Človek Ježiš je „stanovaním“ Boha v našom svete.
„Ježišovo Telo, jeho ľudská existencia je ‚stanom‘ Slova“ (Benedikt XVI). Ježiš je Božie Slovom, on je zákon, on je múdrosť, ktorá sa stala Telom. My stretávame Boha v tej miere, v akej stretávame Ježiša.
Koľké podivuhodné idey v nás vznikajú o Bohu! Do koľkých protirečení upadáme, keď chceme pochopiť svojím rozumom kto je Boh! Sú ľudia, ktorí v mene Boha iných zabíjajú, ktorí sa sami zabíjajú, hlásajú demokraciu, kážu pokoj, kážu násilie, kážu vojnu!
A v dnešnom Evanjeliu je ešte hlbší aspekt:
„Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno …“
Tí, čo veria v Ježiša, sa mu stávajú podobnými, stávajú sa Božími deťmi a ako hovorí sv. Pavol, „svätými a nepoškvrnenými v láske“.
Ale je pre nás úbohých hriešnikov možné, stať sa svätými a nepoškvrnenými? Aké úsilie vôle by sme museli vyvinúť? Akému náročnému zákonu sa podrobiť? Osloboďme sa od tejto myšlienky! Sv. Ján nám hovorí:
„Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.“
Ak by kresťanstvo bolo zákonom, boli by sme stratení, lebo dodržiavanie zákona závisí od vôle človeka a my by sme nikdy nedokázali byť „svätí a nepoškvrnení“. Kresťanstvo je však milosť, teda bezplatný dar Božej dobroty, ktorý mení náš život.
My sa nestávame novým človekom – pripomína nám sv. Ján ešte raz – preto, že nás „telo a krv“ (teda ľudské sily) uvádzajú do nového stavu. My sme sa znova nenarodili z vôle človeka, ale z vôle Boha, z jeho milostivej vôle.
My sme vyzvaní tento plán prijať, veriť v Ježišovo meno, to znamená nechať ho rozbiť si stan v našom živote a dôverovať mu! Až keď toto urobíme, môžeme sa zaoberať odpoveďou našej vôle a tak na jeho lásku odpovedať našou láskou k nemu a ku všetkým.
-zg-