Kázeň na 6. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry,pozrime sa na život človeka. Jeden človek je bohatý a druhý je extrémne chudobný. Jeden človek prežíva pokojný a kľudný život, zatiaľ čo druhý žije celý život vo vojne. Jeden človek je prenasledovaný, ďalší je spokojný. Jeden človek má rodinu, priateľov, známych a veľkú skupinu ľudí, kde panuje láska, zatiaľ čo ďalší je sám. Jeden človek má rôzne talenty a dary, či už vie krásne spievať alebo maľovať. Ďalší je obyčajný a akoby nevedel nič výnimočné. Takto by sme mohli pokračovať. Chcem ukázať rozdiely medzi týmito extrémami, medzi tým, ktorý sa má dobre, a tým, ktorý prežíva ťažký, možno až zlý život.
Tak, keby sme zhrnuli túto situáciu, mohli by sme povedať, že život nie je férový, pretože nie je spravodlivý? Prečo sa niektorí ľudia narodia do dobrých rodín, dobrej spoločnosti, v dobrej dobe, v dobrej krajine? Prečo niektorí žijú pokojný, bohatý život, zatiaľ čo iní žijú vo chvíľach utrpenia a bolesti?
Je život nespravodlivý, alebo je nespravodlivý Boh, ktorý tento svet stvoril, alebo jednoducho dopúšťa, aby sa niektorí narodili do takého, a iní do iného života? Je to celkovo spravodlivé?
Dnešné evanjelium hovorí o jednej z najdôležitejších vecí svojho posolstva, hovorí nám o blahoslavenstvách. Keď hovorí, “Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení,” a tak ďalej v týchto blahoslavenstvách, Pán Ježiš vykresľuje negatívne situácie človeka, keď je chudobný, hladný, plačúci, prenasledovaný a podobne, ale zároveň ukazuje, že budú odmenení alebo že im bude neskôr dané to, čo im chýbalo. Zdá sa, že spravodlivosť bude dosiahnutá a vyrovnaná, aby sa naplnili nedostatky a aby sme dosiahli blaženosť. Takto je to s Bohom spravodlivé.
Počúvame aj slová beda, ale beda vám, boháči, lebo ste už svoju útechu dostali. Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať. Tieto slová určite neodsudzujú bohatstvo, nasýtenie alebo radosť, ale zvlášť vtedy, keď si človek prilieva len pre seba, keď nechce zdieľať, keď vidí hladného a nepodá mu ruku. Boh nám dáva, aby sme sa podelili, aby sme aj my mohli získať blaženosť a šťastie. Vidíme, aká tenká hranica je medzi bedou a blaženosťou.
Bratia a sestry, ak prežívame dobré časy, prežívame dobrý život. Ak máme dobré, treba ďakovať Bohu. Nebojme sa zdieľať, nebojme sa dávať, nebojme sa byť dobrí k druhým, aby sme možno zlepšili aj ich ťažký život, aby sme sa priblížili k blaženosti. Ak prežívame ťažké chvíle, bolesť, hlad, nedostatok, vždy si pripomeňme slová Pána Ježiša, že sme blahoslavení, lebo nám bude dané, možno v inej miere, v inej dobe, ale už nie na tejto zemi. Vo večnosti sú tieto blaženosti, aby človek nezúfal a neplakal, že život je nespravodlivý, že jeden má a druhý nemá. Tým, čo nemajú, bude dané.
Samozrejme, musíme zostať verní Bohu, to je základný princíp, pretože v ťažkých situáciách môžeme ľahko upadnúť do zúfalstva a oproti Bohu sa vzbúriť. Snažme sa žiť život, ktorý máme, a hľadajme v ňom Božiu vôľu. Utešujme sa blaženosťami, ktoré nám Boh prisľúbil a už aj dal. Amen.