Kázeň na Popolcovú stredu rok A
Milí bratia a sestry, ak poviem slovo extrémizmus alebo radikalizmus, tak myslím si, že vo väčšine z nás to bude evokovať niečo negatívne, niečo, čo nie je dobré, niečo, čo môže človeka viesť k nebezpečenstvu, nebodaj ku krvi či násiliu. Radikalizmus či extrémizmus je aj v súčasnom svete a vidíme ho v rôznych, či už politických, alebo spoločenských, alebo dokonca niekedy aj náboženských veciach.
Ale pozrime sa práve v dnešný deň, na Popolcovú stredu, na dnešné Božie slovo. Konkrétne začnime prvým čítaním z knihy proroka Joela. A keď sa pozrieme na rôzne jeho postoje, čiže tohto proroka, rôzne citáty, ktoré máme v tomto čítaní, tiež by sme mohli povedať, že sú radikálne, sú extrémne. Veď keď počúvame to dnešné prvé čítanie, tiež by sme mohli povedať, že je radikálne, dokonca je xtrémne. Keď počúvame dokonca samotného Boha, ktorý hovorí: “Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom. Srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.” Tieto slová môžu znieť extrémne, ale možno existuje niečo horšie ako nejaký takýto extrémizmus alebo radikalizmus aj v tom náboženskom živote. A to je ľahostajnosť. Ľahostajnosť človeka, ktorý nemení svoj život. Ľahostajnosť človeka, ktorému je jedno, ako žije a čo prináša tomuto svetu a nakoniec, ako skončí po svojom živote. Toto je oveľa nebezpečnejšie.
Veď, milí bratia a sestry, keď sa tak zamyslíme, koľkokrát v živote už začíname pôstne obdobie. Koľkokrát sme prišli do kostola na Popolcovú stredu a počúvame aj toto čítanie. Koľkokrát by sme to mohli počítať, už možno na desiatky ráz. A ako sme sa zmenili? Ako sa zmenil náš život? Ako sa obrátilo naše srdce k Bohu? Alebo je také isté? Je dôležité, aby sme tieto slová, ktoré hovorí aj tento prorok a vlastne Pán skrze tohto proroka, brali vážne. Určite ich nebrali ako nejaký radikalizmus, ale ako niečo, čo dokáže zmeniť náš život.
A tak sa pozrime hlbšie práve na túto výzvu dnešného prvého čítania. To srdce v biblickom zmysle nie je sídlom emócií, ale centrom rozhodovania, myslenia a vôle. Čiže je to niečo, čo môžeme mať pevne v rukách, pretože emócie veľakrát človek nemá vo svojich rukách a veľakrát ho presahujú. Ale naše rozhodovanie, myslenie a naša vôľa môžu byť pevne v našich rukách. Takže to srdce máme vo svojich rukách. Ten pôst, plač a nárek sú pravé iba vtedy, keď sú viditeľným prejavom vnútornej premeny, nie náhradou za ňu. Čiže to, čo je v našom srdci, to, čo je v našom vnútri, to má premeniť aj navonok. Nemá to byť nejaké divadlo, ktorým chceme upútať tento vonkajší svet alebo nejakých druhých ľudí tým svojim vonkajším prejavom, ale má to prameniť práve z nášho srdca, z nášho vnútra. A Boží charakter, čiže dobrotivý, milosrdný a zhovievavý, ako sme počuli, je dôvodom obrátenia, nie jeho výsledkom.
Čiže aj Popolcová streda tak nestojí na ľudskej iniciatíve, ale na Božej túžbe zľutovať sa. Boh je ten prvý, ktorý sa zľutuje. Boh je ten prvý, ktorý nás prijíma. A to obrátenie, to naše obrátenie, je odpoveďou na milosrdenstvo. A tak s týmto prvým čítaním krásne korešponduje dnešné evanjelium, kde sa Ježiš dotýka jadra náboženského života, čiže úmyslu nášho srdca. Tá almužna, o ktorej sme počuli, modlitba a pôst, čiže tri piliere židovskej zbožnosti, sú ohrozené jednou vecou, a to je túžba byť videný. Toto je jedna zo slabostí asi každého človeka. Byť videný druhým človekom, byť videný samotným Bohom, byť možno pochválený alebo pozdvihnutý niekým iným za to, ako žijeme, či už ten náboženský život, spoločenský alebo medziľudský život – byť videní. A práve to dnešné evanjelium nám krásne ukazuje, čo je dôležité a čo má byť tou motiváciou nášho srdca a nášho konania.
A tak, milí bratia a sestry, vstupujeme dnes do pôstneho obdobia, ktoré, môžeme si tak povedať, nech je také pozitívne radikálne. Nech naozaj niečo zmeníme vo svojom živote. Nech sme možno v nejakej veci už konečne iní, konečne lepší, konečne tak Božím slovom nasmerovaní na to, čo počúvame, či už v tom dnešnom prvom čítaní, druhom, alebo v samotnom evanjeliu, pretože cez všetky tieto dnešné čítania ide ako taká červená niť jedna krásna myšlienka, a to je skutočnosť obrátenia. To prvé čítanie hovorí o obrátení sa ako o návrate srdca k Bohu. Apoštol Pavol nabáda na obrátenie sa ako na zmierenie skrze Krista. A Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o obrátení sa ako o očistení motivácie a vnútornej pravdy. Čiže obrátiť sa.
Obráťme sa, milí bratia a sestry. Verím, že väčšina z nás, možno všetci, ideme tým správnym smerom. Ale vždy sa môžeme ešte viac, ešte úprimnejšie a ešte lepšie navrátiť k Bohu, každý vo svojom srdci, vo svojom živote a prežívaní, aby sme nielen kráčali tým správnym spôsobom, ale aby to naše kráčanie možno inšpirovalo, možno motivovalo iných, ako sa vrátiť k Bohu, k tomu jedinému, ktorý je cesta, pravda a život.
Amen.