Kázeň na 5. nedeľu cez rok B
Drahí bratia a sestry, či nie je život človeka na zemi tvrdý boj. Toto je otázka, ktorú kladie Jób v dnešnom prvom čítaní, a naozaj tvrdý boj bol aj život Jóba. Vieme z tejto knihy, že Jób prišiel o celý svoj majetok, príbuzných a známych, vrátane rodiny a priateľov. Stratil aj svoje zdravie, a dokonca sa aj jeho manželka postavila proti nemu. Jób hovorí o svojom živote, či nie je to tvrdý boj človeka na zemi. Zakúsil, čo znamená ťažký život a doslova boj v jeho živote. Na konci hovorí: “Pamätaj, že ako duch je môj život, moje oko už viac šťastia neuzrie.” Dokonca stratil aj nádej, keď hovorí, že jeho oko už šťastie neuzrie v takomto rozpoložení. Lebo človek, Jób, hovorí o svojom živote v dnešnom prvom čítaní. Aj keď vieme, že neskôr sa všetko zmenilo a pretože ostal verný Bohu, nakoniec mu Boh vrátil všetko. Jeho majetok sa znásobil, vrátil mu aj rodinu a príbuzných zázračným spôsobom. Jób bol nesmierne požehnaný, pretože ostal verný Bohu, aj keď zakúsil ťažkosti, čo znamená, že život je ťažký.
Čo by sme vedeli povedať o svojom živote? Aký je náš život? Máme na ružiach ustlané, alebo zakusujeme ťažkosti života? Možno ani nie tak bytostne. Teraz, v tomto čase a v tejto krajine, nie sme v takej situácii, ale stačí sa pozrieť za hranice nášho štátu, aby sme videli, aké boje vedú ľudia a aký ťažký život prežívajú, keď musia utekať zo svojej krajiny, keď prichádzajú o majetok, zdravie, príbuzných a dokonca aj o svoj život. Tvrdenie, že život človeka na zemi je ťažký, je pravdivé.
Možno väčšina z nás zažila ťažkosti v nejakej oblasti života alebo v nejakom období svojho života. Podobne ako Jób by sme sa mohli pripojiť k nemu a vyznať sa o svojom živote. Hoci život človeka nie je ľahký, predsa prichádza Pán Ježiš. Pán Ježiš prichádza zmeniť všetko. Aj keď bolesť zostáva, prichádza Pán Ježiš, aby nás dotkol. Veľmi pekne počúvame v dnešnom evanjeliu slová, že keď Ježiš vyšiel z Kafarnaumskej synagógy, nie je uzavretý v nejakom chráme, či už v biblických synagógach alebo v našich kostoloch. Pán Ježiš nie je uzavretý; práve naopak, je ten, ktorý vychádza. Vychádza z chrámu, aby prichádzal k nám ľuďom. Pán Ježiš prichádza v dnešnom evanjeliu do domu Šimona Petra. Keď príde do tohto domu, hneď mu povedia o Šimonovej testine alebo svokre, ktorá je chorá. Pozrime sa, čo sa deje.
Pán Ježiš pristúpil k nej, chytil ju za ruku, zdvihol, a horúčka ju opustila. Ide o takú krásnu postupnosť. Pán, ktorý prichádza, aby sa nás dotkol, nás doslova chytí za ruku. Keď prichádza Pán Ježiš a dotkne sa nás, zdvíha nás z našej úbohosti, hriešnosti, chorôb a slabostí. Pán Ježiš je ten, ktorý prišiel pozdvihnúť človeka. My, ľudia, sme boli pôvodne stvorení ako naozaj veľké bytosti. Dokonca sme boli stvorení vyšší od anjelov. No keď sme padli skrze hriech, Pán Ježiš prichádza, aby nás chytil a zdvihol. Keď nás Pán Ježiš zdvihne, zlo nás opúšťa. Vidíme, že horúčka opustila Šimonovu testinu a Šimonovu svokru. Teda, Pán Ježiš odohnal zlo.
Toto sa odohráva v dnešnom evanjeliu v tomto príbehu zázračného uzdravenia Šimonovej testiny, a vidíme, že, Pán Ježiš sám vyznáva, že toto nie je prvoradé. Nie je prvoradé uzdravovať naše telo, sám hovorí: “Poďme inde do susedných dedín, aby som aj tam kázal. Veď na to som prišiel.” Pán Ježiš prišiel kázať, zvestovať dobrú zvesť, posilňovať nás skrze Božie slovo a tak nás zdvíhať. Veľmi často sa stáva, že človek sa zameriava iba na to telesné, iba na to zdravie, zabúdajúc na to podstatné – duch človeka, jeho dušu. Tá má byť zdravá, vitálna, a ostáva pre večnosť, kým telo končíme tu na zemi.
Pán Ježiš prichádza, aby predovšetkým kázal a potom uzdravoval, vyháňal zlé duchy. Nezabúdajme však na to, čo je prvoradé. Prvoradé je prenášanie dobrej zvesti evanjelia. Ak by nás Pán Ježiš vedel tak správne zamerať, čo je naozaj dôležité, až vtedy, keď zistíme a pochopíme to, čo je dôležité – náš duch, náš vzťah s Bohom, náš správny život podľa Božích prikázaní – môže Pán uzdraviť aj naše telo. Žijeme v tele a skrze telo, v tomto telesnom prežívaní. V podstate žijeme s cieľom získať nebeské kráľovstvo.
A tak, milí bratia a sestry, Pán Ježiš prichádza k nám aj do našich domov. Snažme sa ho do nich vpustiť. Boh nám dal slobodu, aby sme sa mohli slobodne rozhodovať. Verím, že sme sa rozhodli pre Ježiša Krista, toho, ktorý prichádza aj k nám. On nás chytí a zdvihne, aby sme sa zbavili zla, či už je to duchovné alebo telesné, aby sme vedeli prežívať život nielen v boji, ktorý nakoniec príde, ale aj v tých chvíľkach alebo častiach života, ktoré sú požehnané myšlienkami dobra a pokoja. Snažme sa, milí bratia a sestry, aby sme takto mohli pochopiť náš život a rásť skrze Božiu milosť. Amen.