Rím, (CNA) – Aldo Vendemiati je kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana.
Chceme prijať kríž, aby sme žili v pravom chráme?
Pôstna doba sa nám na 3. pôstnu nedeľu prezentuje ako doba očisty. Očista je oslobodenie od toho, čo nám škodí, je to oslobodenie od toho, čo nás zužuje. Na to, aby mohla byť účinná, musí sa očista začať tým, čo spočíva najhlbšie v človeku: so vzťahom k Bohu.
Ak toto naše „srdce“ neočistíme, vystavujeme sa nebezpečiu, že budeme ako tí ľudia, o ktorých je reč na konci dnešného Evanjelia (Jn 2, 13-25). Oni síce veria Ježišovi, ale Ježiš im nemohol dôverovať. Oni veria v Ježiša, lebo videli znamenia, ktoré konal – no všetko, čo môžeme cez znamenia vnímať je, že Ježiš je divotvorca. Môžeš to spoznať. Ale keď je tvoja vôľa zlovoľná, keď tvoje srdce nie je očistené, je tvoja viera nedostatočná!
Nie je to tak, že by tí, ktorí v chráme predávali voly, ovce a holuby, peňazomenci, ktorí sedeli pri stoloch – neverili v Boha. Ale ich srdce, ich vôľa neboli pri Bohu. Namiesto toho, aby slúžili Bohu, využili Boží chrám na vlastné záujmy.
Keď som bol chlapec, tak mi táto epizóda vyhnania kupcov z chrámu pripomínala stánky, ktoré možno vidieť v istých svätyniach, kde sa predávajú náboženské predmety. Potom som pochopil, že vec je oveľa vážnejšia. Praví kupci sú tí, ktorí namiesto toho, aby slúžili Cirkvi, využívajú Cirkev na vlastné záujmy ako – peniaze, kariéra, prestíž, moc. Pápež František opakovane pranieroval tento postoj, ktorý ničí Cirkev tým, že ju robí „obchodníčkou“ – to znamená tým, že Otcov dom robí trhoviskom.
Pápež pranieruje tento postoj istých kňazov a istých biskupov. Ale túto kritiku teba rozšíriť na celý podrast malých a veľkých kupcov, ktorí sa pohybujú v kúriách a farnostiach od malých dedín, až po vnútro Vatikánu. A položme si otázku, či sme aj my prinajmenšom niekoľkokrát v živote neboli v pokušení upadnúť do niečoho takého.
Život Cirkvi je už 2000 rokov vždy bojom za očisťovanie. V každej generácii si nájdu takí kupci cestu do chrámu a v každej generácii stoja – Bohu vďaka – proroci, ktorí to pranierujú. Ale táto úloha nie je ľahká.
Vzhľadom na Ježišovo konanie prichádza učeníkom na myseľ žalm, ktorý vyzdvihuje celú tú osamelosť toho, kto musí bojovať za očistu Božieho domu: „Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym. Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú (Ž 69, 9-10).
Moc kupcov sa zdá byť nezničiteľná a zdá sa ničiť samotný chrám. No je tu predsa len nádej, ktorá je silnejšia.Ježiš hovorí:
„Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2,19)
„Zborte tento chrám“ je ironický imperatív. Znamená to: Len takto pokračujte a uvidíte, ako sa to skončí! Ak sa staviate proti očisteniu tohto chrámu, ktorý sa zmenil na trhovisko, tak bude zničený – a vy s ním! Cirkevné štruktúry, ktorými si slúžite, sa zrútia a vy – kam sa podejete?
Vy ničíte tento chrám, postavený z kameňov, z ľudských štruktúr, z úradníckych centier, bánk a mocenských vzťahov. Ale pravý chrám, pravá Cirkev, bude „za tri dni“ znova oživená!
Sv. Ján nás informuje, že učeníci v tej chvíli nerozumeli, ale na Veľkú noc sa im to objasní. Horlivosť za chrám Ježiša zničí a povedie ho k smrti. Ale z tejto smrti on znova vstane! On sám, jeho vzkriesené telo, bude novým chrámom, domom, v ktorom sa klaniame Otcovi v duchu a pravde – pravá Cirkev. Chceme byť ako tí kupci, ktorí zničia ten chrám, ktorý využívajú, ktorí Ježiša usmrtia a sami budú stratení? Alebo chceme prijať očistu, vziať svoj kríž, aby sme mohli žiť v pravom chráme, v Kristovom tele, ktorý je tou pravou Cirkvou?
-zg-