Vatikán, 6.9.2024 (LifeSiteNews) – Kardinál Gerhard L. Müller varoval, že Synodu o synodalite by mohli zneužiť „progresívne sily“:
„Je tu vždy nebezpečie, že samozvaní progresívci s tajnou dohodou s antikatolíckymi silami v politike a v médiách zavedú do Cirkvi Agendu 2030, ktorej jadrom je wokistická vízia v diametrálnom protiklade a božskou dôstojnosťou každej ľudskej osoby.“
Nemecký kardinál to vyhlásil v interview pre InfoVaticana. Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery je tiež menovaný na stretnutia Synody o synodalite v Ríme, čo šokovalo mnohých, vrátane jeho. K vyvrcholeniu tohto mesačného podujatia v Ríme v októbri sa kardinál Müller vyslovil, prečo je súčasťou tejto synody s ľavicovými sklonmi:
„Dôvod je, že je tam potrebné viac teologickej odbornosti.“
Kardinál je výslovný kritik synody a preto proti jeho menovaniu na synodu protestovali progresívci. Heretické skupiny maskované ako progresívne, kritizovali toto rozhodnutie menovať ho ako taktický manéver na vyslanie signálu pravoverným katolíkom – hanlivo označovaným ako konzervatívci, či dokonca tradicionalisti – že účasť na synode je vyvážená.
Synoda – a pohyb smerom k Agende 2030
V marci kardinál varoval:
„Je tu úsilie, aby Cirkev už nebola nástrojom a znamením – sviatosťou – nášho hlbokého spoločenstva s Bohom v láske a nástrojom jednoty ľudstva v Ježišovi Kristovi. Chcú zmeniť Cirkev na svetskú zdravotnícku mimovládnu organizáciu. Je tu vždy nebezpečie, že samozvaní progresívci s anti-katolíckymi silami v politike a médiách zavedú do Cirkvi Agendu 2030. … Považujú sa za progresívcov a veria, že úspešne robia službu Cirkvi, keď Katolícku cirkev vychvaľuje táto jej falošná strana, keď predáva naše dedičské právo na Kristovo Evanjelium za šošovicu potlesku eko-marxistických ideológov v OSN a EÚ.
Trik v súčasnom prístupe je v tom, že sa nespochybňuje pravá viera. Ale psychologicky sa to manipuluje – predstaviteľov katolíckej viery prezentujú ako farizejov a pokrytcov. Oproti pravovernému postoju sa postaví heterodoxný postoj – vraj ´pastoračne citlivý´!
InfoVaticana: Vatikán trvá na tom, že pri súčasnej synode ide o synodalitu. Čo znamená táto nová koncepcia?
Kardinál Müller: „Synodalita“ je umelo vytvorené abstraktné, módne slovo, ktoré vychádza z konkrétnosti synody ako regionálneho či všeobecného zhromaždenia katolíckych biskupov, ktorí vykonávajú svoj úrad učiteľov a pastierov s pápežom, ale paradoxne získava svoju fascináciu práve popieraním toho hierarchicko-sviatostného ustanovenia Cirkvi.
V širšom zmysle možno to „synodálne“ označiť ako metódu optimálneho spolupôsobenia všetkých údov a stavov Cirkvi, ktoré majú byť jedno srdce a jedna myseľ v chvále Boha a v službe blížnemu (Sk, 43-47).
V nijakom prípade nie je výraz „synodálny“ nejaký nový atribút Cirkvi, či dokonca kódový výraz pre inú cirkev, ktorá vyviera zo sekularizovanej fantázie protagonistov jedného univerzálneho náboženstva bez Boha, bez Krista, bez dogiem a sviatostí katolíckej viery!
Synoda by sa nemala podobať straníckej konferencii v autoritatívnom systéme, kde je každý zblízka pozorovaný a kontrolovaný, aby sa vyjadroval podľa želania autorít … Objavujú sa mnohé aspekty, ktoré protirečia náuke Cirkvi – ako presadzovanie diakoniek – a sprievodný dôraz Vatikánu na riešenie klimatických zmien.“
Kardinál Müller tiež potestoval, že Cirkev stráca svoj smer:
„Nemôžeme trestať jeden legitímne názory v oblasti klimatických zmien, povinného očkovania a imigrácie. Cirkevná autorita nemôže zavádzať nové sviatosti, ani vynachádzať nové smrteľné hriechy. Určite nemožno vážne hroziť pekelnými trestami tým, ktorí majú na klimatické zmeny iný názor ako väčšina. …
Iste, v Cirkvi existuje legitímna rôznorodosť názorov na otázky, ktoré sa nevzťahujú na pravdu zjavenia, ale na konkrétne tvrdenia o pastorácii, na organizáciu katolíckych univerzít atď. Je jasné, že heretické postoje by sa nemali uznávať s rovnakými právami, pretože podkopávajú základy Cirkvi v jej vyznávaní viery.“
Kardinál ďalej potvrdil, že ľavicovo orientované hlasy v Cirkvi vykresľujú predstaviteľov katolíckej viery ako „farizejov a pokrytcov, ako chladnokrvných literalistov, tradicionalistov zamilovaných do minulosti či duchovne tvrdohlavých nezávislých“. Na tejto intelektuálnej úrovni je ľahké zorganizovať úzke spojenectvo s cirkevne kritickými médiami a ideológmi socialisticko-kapitalistického globalizmu. …
Bývalý prefekt tiež povedal, že synoda nespôsobuje rozdelenie, pretože „rozdelenie už existuje“! Vyzval synodu, aby namiesto toho „ponúkla príležitosť zviditeľniť jednotu Cirkvi“. A kardinál varoval: „Ak by sa aktivisti pokúsili prísť so svojou kampaňou za diakonky na synode viedlo by to iba k ďalšiemu rozkladu Cirkvi, lebo tieto ciele sú dogmaticky nekonzistentné alebo zrádzajú každú duchovnú hĺbku!“
-zg-