„Nikdy nesmú nové danosti, ktoré sa mocne zapájajú do produkčného procesu, ako napr. globalizácia sveta financií, hospodárstva, obchodu a práce zraňovať dôstojnosť a prednosť človeka či slobodu a demokraciu národov! Solidarita, spoluúčasť a možnosť tieto radikálne zmeny ovládať sú – ak nie riešením – tak iste potrebnou etickou zárukou, aby sa ľudské osoby a národy nestali nástrojmi, ale hlavnými zodpovednými za svoju budúcnosť. To všetko sa môže stať realitou a keďže je to možné, tak aj povinnosťou.“
Rím, 1.5.2024 (kath.net)
1. »Požehnaj, Pane, námahu našich rúk«
Tieto slová žalmu dobe vyjadrujú zmysel dnešného slávenia Svätého roku. Z rozsiahleho mnohorakého sveta práce sa dnes 1. mája ozýva spoločné volanie: Pane, požehnaj a upevni dielo našich rúk!
Naše námahy v dome, na poli, v továrni, v kancelárii by sa mohli stať zdrvujúcim úsilím, ktoré je nakoniec nezmyselné (porovn. Kaz 1,3). Modlime sa preto k Pánovi, aby bolo naplnením jeho plánu, aby naša práca znova dosiahla svoj pôvodný zmysel.
Aký je prapôvodný zmysel práce? Počuli sme to v prvom čítaní z knihy Genezis. Lebo na svoj obraz a podobu stvorenému človeku dáva Boh nasledovný príkaz: » Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju … « (Gn 1,28). Tieto slová doznievajú u sv. Pavla:
»Veď aj keď sme boli u vás, prikazovali sme vám toto: Kto nechce pracovať, nech ani neje. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb,« (2 Sol 3,10.12).
V Božom pláne sa teda práca javí ako právo a povinnosť. Je potrebná na využitie dobier tejto zeme pre život každého človeka a spoločnosti a prispieva k podriadeniu ľudskej činnosti naplneniu Božieho príkazu podmaniť si zem na Božiu slávu. V tejto súvislosti počúvame v duchu ďalšiu výzvu apoštola:
» Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu!« (1 Kor 10,31).
2. Rok jubilea zameriava naše pohľady na tajomstvo vtelenia a pozýva nás meditovať skrytý Ježišov život v Nazarete. Tam strávil najväčšiu časť svojho pozemského života. Svojou tichou usilovnosťou v Jozefovej dielni podal Ježiš najvyšší dôkaz dôstojnosti práce. Dnešné Evanjelium podáva správu o tom, ako obyvatelia Nazareta, jeho rodáci, ho s úžasom prijímali a pýtali sa:
» “Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? « (Mt 13,54 –55).
Boží Syn nezavrhol označenie tesár a nechcel sa vyhnúť normálnej životnej situácii ľudí:
»Výrečné svedectvo Kristovho života je jednoznačné: Kristus patrí do “sveta práce”, má pre ľudskú prácu uznanie a úctu a možno povedať i viac: s láskou sa díva na ľudskú prácu, na jej rozličné prejavy a vidí v každej práci osobitnú črtu, ktorou sa človek podobá Bohu, Stvoriteľovi a Otcovi,« (Encyklika Laborem exercens, 26).
Z Evanjelia vychádza náuka apoštolov a Cirkvi. Vychádza odtiaľ pravá kresťanská spiritualita práce, ktorá našla svoj najvýznamnejší výraz v konštitúcii Gaudium et spes (porovn. 33–39 a 63–72). Po stáročiach tvrdých sociálnych a ideologických rozporov potrebuje svet našich dní, ktorého prvky sú stále viac od seba závislé, toto »evanjelium práce«, aby ľudská činnosť mohla napomáhať pravý rozvoj ľudskej osoby a celého ľudstva.
3. Milí bratia a sestry! Čo môže povedať jubilejný rok vám, ktorí dnes zastupujete celý svet práce? Čo môže povedať spoločnosti, ktorá má v práci nielen svoju nosnú štruktúru, ale aj pokusné pole na verifikáciu svojich rozhodnutí vzhľadom na hodnoty a civilizáciu?
Od svojho pôvodu v židovstve sa jubilejný rok týkal priamo aj oblasti práce, keďže Boží ľud bol ľudom slobodných ľudí, ktorých Pán vykúpil z ich otroctva (porovn. Lev 25).
Vo veľkonočnom tajomstve privádza Kristus aj toto zariadenie starého zákona k naplneniu tým, že mu dáva plný zmysel v duchovnom ohľade a vnáša jeho sociálnu hodnotu do veľkého plánu Božieho kráľovstva – ktorý ako »kvas« – privedie celú spoločnosť na líniu pravého pokroku.
Svätý rok preto podnecuje k novému objavovaniu zmyslu a hodnoty práce. Pozýva nás aj k zamysleniu sa nad hospodárskymi a sociálnymi nerovnosťami vo svete práce, aby sa znova nastolila správna hierarchia hodnôt. Na prvom mieste pritom stojí dôstojnosť zamestnaného muža a zamestnanej ženy, ich sloboda, zodpovednosť a podiel na práci. Jubilejný rok nás však pobáda aj k náprave nespravodlivostí pri zachovaní kultúry každého národa a rôznych modelov vývoja.
Nedá mi, aby som tu nevyjadril solidaritu so všetkými nezamestnanými, s ľuďmi s príliš nízkou mzdou, či trpiacimi nedostatkom materiálnych prostriedkov na život. V duchu stoja pred mnou všetky tie národy, ktoré sú nútené k chudobe zraňujúcej ich dôstojnosť, čo im bráni podieľať sa na dobrách zeme a núti ich živiť sa tým, čo padá zo stola boháča. (porovn. Incarnationis mysterium, 12). Zasadzovať sa za nápravu tohto stavu je dielom spravodlivosti a pokoja.
Nikdy nesmú nové danosti, ktoré sa mocne zapájajú do produkčného procesu, ako napr. globalizácia sveta financií, hospodárstva, obchodu a práce zraňovať dôstojnosť a prednosť človeka či slobodu a demokraciu národov! Solidarita, spoluúčasť a možnosť tieto radikálne zmeny ovládať, sú – ak nie riešením – tak iste potrebnou etickou zárukou, aby sa ľudské osoby a národy nestali nástrojmi, ale hlavnými zodpovednými za svoju budúcnosť. To všetko sa môže stať realitou a keďže je to možné, tak aj povinnosťou.
O týchto témach premýšľa teraz Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj … a vydá Kompendium o sociálnej náuke Cirkvi.
4. Milí pracujúci ľudia! Postava sv. Jozefa z Nazaretu, jeho duchovný a morálny formát, – ktorý čím bol väčší, tým bol skromnejší a v skrytosti účinnejší – ožaruje dnes naše stretnutie. V ňom sa plní prísľub žalmu:
» Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. … Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána,« (Ž 128,1– 4).
Ochranca Vykupiteľa naučil Ježiša remeslu tesára, ale zvlášť mu poskytol vynikajúci príklad toho, čo Písmo nazýva »bázeň pred Bohom«. To je vlastný princíp múdrosti a spočíva v náboženskej oddanosti voči Bohu a v hlbokom želaní neustále spoznávať jeho vôľu a plniť ju. To, moji milí, je pravý prameň požehnania pre každého človeka, pre každú rodinu a pre každý národ.
Sv. Jozefovi, robotníkovi a spravodlivému a jeho najsvätejšej neveste Márii odporúčam túto oslavu Jubilejného roka, ako aj vás všetkých a vaše rodiny.
»Požehnaj, Pane, námahu našich rúk«
Požehnaj, Pane stáročí a tisícročí každodennú prácu, ktorou si muž a žena zarábajú na chlieb pre seba a svojich blízkych, Do tvojich otcovských rúk vkladáme aj s prácou spojené námahy a obete – v jednote s tvojím Synom Ježišom, ktorý ľudskú prácu oslobodil od jarma hriechu a vrátil jej prapôvodnú dôstojnosť. Tebe buď chvála a sláva dnes a na všetky časy. Amen.
-zg-