Kázeň na Veľkonočný pondelok
Drahí bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu na veľkonočný pondelok sa nám dávam do stredu Božie, ktoré je krásne dokonalé oproti ľudskému, ktoré je poznačené hriechom a zlom. Počúvame hneď v úvode evanjelia, ako ženy rýchlo vyšli z hrobu so strachom a veľkou radosťou, aby to oznámili jeho učeníkom. Tieto ženy sa potom hneď stretávajú s Ježišom Kristom, stretnú sa so samotným Bohom. A to krásne je, že tieto ženy, keď stretli Krista, on sa im pozdravil a oni ho objali a klaňali sa mu. Toto by mal byť postoj človeka voči Bohu – klaňať sa mu. Veď pre to sme boli stvorení, aby sme uctievali a klaňali sa samotnému Bohu, a tak aj našli samých seba v tom, akí sme voči samotnému Bohu. Tieto ženy objavili Ježiša Krista, klaňali sa mu a nielen to, Pán Ježiš im dal aj misiu. Keď im povedal: “Nebojte sa, choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley, tam ma uvidia.” Ženy dostali poslanie, šli a urobili, ako im povedal Pán Ježiš. Toto je to krásne, to Božské, čo nám ukazuje dnešné evanjelium. V druhej časti evanjelia vidíme, že to Božské chýba. Počúvame o tom, ako niektorí zo stráže oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo, a tí starší im poradili alebo nahovárali týmto vojakom a dali im veľa peňazí, aby klamali. Hovorili: “Tak vravte, že v noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.” Je tam uplácanie, je tam klamstvo, ale vidíme, že to klamstvo bolo nedokonalé a zlé. Pretože keby naozaj tí vojaci spali, tak by nemohli vedieť, že Ježiša Krista ukradli. Aj to klamstvo bolo teda nedokonalé a zlé. Vidíme, že práve tu chýba to božské, tu chýba to stretnutie s Ježišom Kristom, tu chýba to klaňanie sa Ježišovi Kristovi.
Vidíme, bratia a sestry, aj v súčasnom svete, čo sa deje s človekom, keď mu chýba Boh, keď mu chýba to božské. Človek sám sa rýchlo stráca, rýchlo sa zamotáva, či už vo svojich klamstvách o svojej biede, vo svojej hriešnosti alebo vo svojej skazenosti. Človek bez Boha je ničím. Potrebujeme Boha, potrebujeme vzkrieseného Ježiša Krista, tak ako ho potrebovali tie ženy, ktoré boli zmätené a zároveň plné radosti a strachu pri prázdnom hrobe. Emócie, ktoré sú akoby protichodné, sa miešajú v tých ženách, a to je naozaj aj v človeku. Niekedy sa v nás mieša radosť, strach, úzkosť, nadšenie. Ale vytriezvenie a skutočná pravda prichádzajú vtedy, keď stretávame Ježiša Krista, keď zachovávame ten postoj ako práve tie ženy, keď sa klaňali Ježišovi Kristovi. Aj my, milí bratia a sestry, buďme vďační za tieto veľké sviatky, ktoré môžeme v pokoji každý rok sláviť – sviatky smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, a aby sme mohli prichádzať do tohto chrámu a klaňať sa Bohu, klaňať sa Ježišovi Kristovi, a nachádzať samých seba, nachádzať v sebe pokoj, silu, nadšenie – všetko to pozitívne, čo nám prináša Ježiš Kristus práve skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie.
Snažme sa o to, milí bratia a sestry, aby aj tieto sviatky pre nás boli požehnané, a aby sme našli samých seba práve v tom, keď nachádzame samotného Ježiša Krista. Amen.