Kázeň na 15. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry, všetci, ktorí sme tu, či už sme chodili do školy alebo tí mladší, ktorí stále chodia, veľmi dobre vieme, čo to znamená učiť sa, pripravovať sa do školy. Všetci dobre vieme, čo znamená aj byť skúšaný, keď nás v škole skúšajú z toho, čo sme sa naučili a zapamätali. Skúšanie je nevyhnutnou súčasťou výučby a školy. Okrem týchto školských skúšok prichádzajú aj životné skúšky, kedy nás život sám vyskúša, aby zistil, akí sme naozaj ako ľudia, ako kresťania, ako susedia a podobne.
A teraz sa opýtame: Môže nás aj Boh skúšať? Môže na nás uvaliť nejakú skúšku, ktorou nás vyskúša v našej viere, láske a nádeji? Akí sme naozaj ako kresťania a Božie deti? Môže nás Boh skúšať? Niektorí tvrdia, že Boh nás neskúša, že nás iba miluje a prijíma takých, akí sme, ale predsa… V dnešnom evanjeliu počúvame, ako Pán Ježiš skúša Filipa. Počuli sme, ako povedal, keď ho skúšal. V evanjeliom máme príbeh o tom, ako za Ježišom šlo veľké množstvo ľudí. Bola to naozaj veľká masa. Tí ľudia boli hladní, a keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza toľko ľudí, opýtal sa Filipa: “Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?”
To bola skúška. Pán Ježiš skúšal Filipa, skúšal svojich učeníkov. Čo sa od nich môžeme naučiť? Skúšal ich, či ich pohľad bol Božský alebo ľudský, skúšal ich. Takže dnešné evanjelium hovorí o tom, ako títo učeníci obstáli v tejto skúške.
Filip na Ježišove slová odpovedal: “Ani za dvästo denárov chleba nebude stačiť, aby každý dostal trochu.” Filip hneď myslí na peniaze. Pozerať sa na peniaze, pozerá sa na tento svet, pozerá sa na hmotnú stránku života… Snaží sa riešiť neriešiteľnú situáciu vlastnými silami, ale ani 200 denárov chleba nestačí. Vidíme, že Filip je v istom zmysle obmedzený.
Aj keď Filip chodí s Ježišom Kristom ako jeho učeník, predsa sa príliš pozemsky pozera, príliš materiálne. Nedokáže zdvihnúť oči a vidieť tie zázraky, ktoré Pán Ježiš koná. Vidíme, že aj v dnešnom evanjeliu začína slovami, že za ním išlo veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Títo učeníci videli znamenia, videli zázraky, videli veľké nadprirodzené Božie veci.
Keď Filip pozerá, vidíme, že nemá dosť peňazí. Je to chyba, milí bratia a sestry, ako keby Filip nedokázal zdvihnúť oči. Mohli by sme prosiť Ježiša Krista o zázrak, o rozmnoženie chleba, aby sa ostatní najedli? Keď Pán Ježiš dokázal uzdraviť chorých, prekonať prírodu a prírodné zákony, určite by bol schopný aj niečo takéto. Filip nedokázal zdvihnúť svoju hlavu, tak prichádza ďalší učeník. Ondrej, brat Šimona Petra, hovorí: “Tu je chlapec, ktorý má 5 jačmenných chlebov a 2 ryby.” Predstavuje niečo konkrétne, už prichádza k Ježišovi Kristovi a dáva mu tento neriešiteľný problém – 5 chlebov a 2 ryby. Pred tisícami ľudí, ktorí nasledujú Ježiša Krista, prináša aspoň niečo malé, čo má chlapec, verí v neho. A toto je to pekné, z čoho sa aj my môžeme poučiť, keď v živote čelíme neriešiteľným situáciám. Nevieme, ako ich vyriešiť, či máme riešenie napravo či naľavo, ale predsa prichádzajme k Ježišovi Kristovi so svojím malým, čo máme, a odovzdajme mu to. Nech on urobí zázrak, nech on vyrieši situáciu, tak ako v dnešnom evanjeliu, keď prinesú aspoň tých 5 jačmenných chlebov a 2 ryby. Opäť veľký zázrak.
Chcel znova svojich učeníkov i ľudí priblížiť k Božiemu, ukázať im cestu. Tak aj my, milí bratia a sestry, prinášajme svoj život Ježišovi Kristovi, aj keď nám ide dobre a život sa darí, keď prídu trápenia a utrpenia, Boh nás môže požehnať aj vtedy, keď sme to nečakali, ako v dnešnom evanjeliu, keď Pán Ježiš nasýtil veľký zástup ľudí. A zostalo ešte množstvo zvyškov, po tých, čo jedli. Toto nás dnešné evanjelium učí, aby sme dôverovali Bohu a prinášali mu aspoň to málo, čo máme, aby nás požehnal. Aby sme pamätali na veľké Božie požehnania a vždy zostali oddaní Bohu. Amen.