Kázeň na 1. pôstnu nedeľu rok C
Milí bratia a sestry, dnes na prvú pôstnu nedeľu počúvame krásne slová hneď v úvode dnešného evanjelia, keď počúvame, že Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého a putoval 40 dní po púšti. Je to naozaj krásny začiatok alebo úvod do pôstneho obdobia, keď počúvame, že Pán Ježiš je plný Ducha Svätého, ten Duch Svätý ho vedie a určite ho vedie správnym spôsobom. Duch Boží, tretia Božská osoba, Duch, ktorý je láska, ktorý je zmysel, vedie Ježiša Krista. A vidíme, že hoci je Pán Ježiš vedený Duchom Svätým, hoci je naplnený Duchom Svätým, predsa prichádzajú životné okolnosti plné prekážok. Vidíme hneď prvú prekážku života, ktorá prichádza – je to sám diabol.
Diabol pokúša. Nie je to niekto, kto by stál kdesi na okraji, kto by len pozoroval, kto by nečinne vyčkával, ale prichádza diabol, ktorý pokúša, ktorý chce zničiť Božie dielo, ktorý sa stavia proti Bohu aj proti človeku, proti všetkému, čo je dobré a správne.
Na prvú pôstnu nedeľu už tradične počúvame o pokúšaní Ježiša Krista na púšti. A ja by som sa chcel zamerať práve na tie tri vety, ktorými Pán Ježiš odpovedá na diablove pokušenia. Hoci tieto tri vety boli konkrétnou odpoveďou na dané pokúšanie, predsa – ako dobre vieme – sú to Božie slová. Božie slová, ktoré sú nadčasové a ktoré sú aktuálne aj pre nás, pre náš život, pre naše pokušenia a určite aj pre náš vstup do tohto pôstneho obdobia.
Prvou odpoveďou, ktorú Pán Ježiš hovorí, je veta: „Nielen z chleba žije človek.“ Hoci to bola odpoveď na diablovo pokúšanie, keď ho nahováral, aby premenil kamene na chlieb, predsa tá veta je nadčasová a aktuálna aj pre nás: „Nielen z chleba žije človek.“ Takisto ani my nežijeme len z chleba, nežijeme len z tohto hmotného sveta. Jedna zo základných vecí, ktoré potrebujeme pre náš biologický život, je jedlo. No okrem tela sme aj duša – duša, ktorá potrebuje duchovnú stravu, duchovnú posilu, aby sme ju živili. Aby bola vitálna, zdravá, aby dokázala správne napredovať a poznávať Boha. Skúsme aj my v tomto pôstnom období viac živiť svoju dušu, viac ju sýtiť duchovným pokrmom, ktorý je pre ňu veľmi dôležitý. Niekedy si ani neuvedomujeme, ako naša duša možno živorí, možno sa trápi, možno stagnuje. Človek to často zistí až neskôr, keď je už niekedy neskoro. Niekedy sme už ďaleko za hranicou normálnosti. Preto skúsme pri vstupe do tohto pôstneho obdobia viac sa zamerať na svoju dušu. Potrebujeme ju živiť sviatosťami, potrebujeme ju živiť modlitbou, potrebujeme ju živiť dobrými skutkami. Sami dobre vieme, čo je prospešné pre našu dušu. To je prvá odpoveď Ježiša Krista, ktorú nám taktiež dáva.
Druhou odpoveďou je, keď Pán Ježiš hovorí: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Takisto to bola odpoveď na pokúšanie diabla, ktorý chcel, aby sa mu Pán Ježiš poklonil. No Ježiš jasne hovorí, komu sa máme klaňať: jedine Pánovi, svojmu Bohu. Jedine jemu budeme slúžiť. Takisto je to výzva pre nás. Aj pre nás sa môžu stať rôzne veci tohto sveta, či už viac, či menej, akýmisi bôžikmi. Či už je to naša práca, naše záujmy alebo niečo, čo máme radi v tomto živote. A akonáhle sa to postaví pred Boha, pred Božie veci, ktoré nám Boh dáva, stáva sa to naším bôžikom. Stáva sa to niečím, čomu sa klaniame, po čom túžime, čomu dávame priestor a čas v našom živote. Skúsme v tomto pôste zhodnotiť, na akom mieste je Boh v našom živote, koľko času mu venujeme, aký priestor mu dávame a na akom mieste stoja ostatné veci, ktoré sú pre nás dôležité. Snažme sa mať Boha na prvom mieste za každých okolností, vždy a všade, aby sme sa klaňali iba jemu a jedine jemu slúžili. To je druhá odpoveď Ježiša Krista.
Treťou odpoveďou je, keď Pán Ježiš hovorí: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Keď ho diabol pokúšal, Ježiš mu jasne odpovedal: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Možno sa to týka aj nás, keď istým spôsobom pokúšame Boha. Keď možno povieme: „Pane Bože, ak ma miluješ, tak urobíš toto.“ Alebo: „Ak je to pravda, tak pre mňa urobíš toto alebo niečo iné.“ Aj v našom živote môžu prísť rôzne pokušenia, ktorým môžeme podľahnúť. No našou úlohou je Boha uctievať, Bohu slúžiť, Boha počúvať a plniť jeho prikázania, lebo to je naša cesta. A takto to má byť.
Milí bratia a sestry, úplne na záver sa chcem zamerať ešte na jednu poslednú vetu: „Keď diabol skončil všetky pokúšania, načas od Ježiša odišiel.“ Možno to je kľúčové – že načas od Ježiša odišiel. Neodišiel od neho úplne. Na istý čas možno odíde aj od nás, keď sme silní, keď sme po prijatí sviatostí, keď dokážeme byť naozaj duchovne zdraví a vitálni. Možno odoláme rôznym pokušeniam tohto života a diabol od nás na istý čas odstúpi. No nie vždy to tak ostane. Možno odstúpi iba preto, aby nás oklamal, aby počkal, kým zoslabneme, kým budeme chorí, nahnevaní – keď môže silnejšie zaútočiť na nás, na našu dušu, na naše zmysly, aby nás zlomil a zviedol na hriech. Snažme sa aj v tomto pôste odolávať diablovým pokušeniam a držme sa Božieho slova. Tak ako Pán Ježiš vždy odpovedal Božím slovom na diablove pokúšania a vždy ho istým spôsobom odstrašil – doslova vyhral nad pokušením – tak sa aj my snažme držať Božieho slova. Naozaj sa starajme o svoju dušu, aby sme obstáli v tomto pôstnom čase, ktorý nás čaká.
Amen.