Kázeň sviatok Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie
Drahí bratia a sestry, slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie. A práve na tento sviatok počúvame v prvom čítaní z knihy Genesis udalosť o tom, ako Adam jedol zo zakázaného stromu, čiže Adam spáchal prvý hriech ako zástupca človeka a ľudstva. Keď spáchal tento hriech, Boh ho zavolal a povedal mu: “Kde si?” Toto “Kde si?” by sme mohli prehĺbiť na nie lokalizovať miesto, kde sa nachádza, ale kde si vo vzťahu ku Mne, teda Bohu, alebo kde si vo vzťahu k Eve, kde si vo vzťahu k samému sebe, kde si vo vzťahu k hriechu, ktorý si práve spáchal. Mohli by sme túto otázku “kde si” takýmto hlbším spôsobom rozviť. Pretože, keď Adam a vlastne aj Eva spolu spáchali ten prvotný hriech alebo dedičný hriech, vidíme, že sa vzdialili neskutočne od Boha. Vzdialili sa od neho natoľko, že sa ho začali báť. Počuli sme, keď hľadal Boh Adama, povedal: “Naľakal som sa.” Prečo mať strach pred Bohom? Boh, ktorý miluje, Boh, ktorý dal všetko, Boh, ktorý ťa stvoril, a zrazu naľakal som sa, čiže človek sa začne meniť. Hriech prináša do života človeka veľké zlo. Zlo, ktoré začne vzďaľovať človeka od Boha natoľko, že sa nakoniec človek stratí od Boha.
Ako počúvame tento prvotný hriech, vidíme aj pokračovanie toho, keď Adam hovorí, že ho žena naviedla, dala mu jesť z ovocia. Ďalej žena hovorí, že ju naviedol had, čiže samé výhovorky, a chýba tam to jediné dôležité slovíčko “ľutujem”. Ľutujem, že som prekročil tvoj zákaz, ľutujem, že som spôsobil hriech. Chýba tam slovíčko “odpusť mi môj hriech”. Možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo tento hriech bol taký veľký, určite aj kvôli tomu, že Adam a Eva iba videli a poznali Boha. Videli ho tvárou v tvár, jednoducho, nemuseli ho vnímať iba skrze vieru, a dokonca ho videli. Ale to veľké zlo hriechu spočíva určite aj v tom, že ho neľutovali, iba sa vyhovárali.
A čo my, milí bratia a sestry? My sme tiež hriešni ľudia, a verím, že si uvedomujeme svoje hriechy, či už sú väčšie alebo menšie. Každý hriech je veľmi zlý. Aký to bol, ten ten hriech, keď Adam zjedol to ovocie – nikoho nezabil, nikoho neokradol, nikoho nezmrzačil. Tu nejde o tú veľkosť hriechu alebo veľkosť činu, ktorý človek spáchal alebo zanedbal, ide o to prekročenie Božieho zákazu, prekročenie Božieho prikázania. Vidíme, že ten hriech Adamov bol taký veľký, že všetci si ho nesieme v sebe, všetci sa rodíme v dedičnom hriechu. A môžeme byť oslobodení iba skrze krst, ktorý prijímame v mene Najsvätejšej Trojice. Aj keď následky dedičného hriechu ostávajú.
Dnes oslavujeme slávnosť Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie, Panny Márie, Božej Matky, ktorá bola na základe budúceho zástupu svojho Syna Ježiša Krista zázračne Bohom uchránená od poškvrny dedičného hriechu. Panna Mária, ktorá si neniesla toto bremeno, bremeno hriechu, ktorý spôsobuje človeku zlo, a jedno z najväčších ťažôb, ktoré človek nesie vo svojom živote, je práve to, že sme náchylní hrešiť, hoci vieme možno pomenovať, čo je hriech, že je to zlo, a nechceme ho urobiť. Predsa človek je náchylný hrešiť, náchylný spáchať hriech. Panna Mária bola oslobodená od tohto bremena, aj od toho podnecovania hriechu. Čiže Panna Mária bola zázračne uchránená.
My musíme, milí bratia a sestry, bojovať a bojovať dennodenne, bojovať s veľkými, ale bojovať aj s malými hriechmi, ktoré na nás doliehajú. A s čím zápasíme? Hriech je vždy veľké zlo. Predsa ma oslovila jedna myšlienka, ktorá hovorila o tom, že akoby sme boli s Bohom spojení neviditeľným špagátom alebo šnúrou. A keď človek zhreší, akoby sa ten špagát pretrhol, roztrhol alebo rozstrihol, a keď človek koná pokánie, ľutuje svoje hriechy, zviaže sa na uzol. Čiže keď sa zviaže na uzol, to znamená, že sa akoby skrátil, človek znova sa to pretrhne, prestrihne, ale keď ľutuje, znova sa zviaže na uzol a znova sa akoby skráti. Inými slovami, akoby sme boli od hriechu k hriechu, alebo inak povedané, od pokánia po pokánie bližšie k Bohu. A koniec koncov potvrdzujú aj slová Ježiša Krista v Lukášovom evanjeliu v 7. verši, kde je napísané: “Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.”
My všetci potrebujeme pokánie, to pokánie, ktoré možno ešte nevieme konáť. Adam a Eva predsa nepoznali hriech, nepoznali asi ani pokánie, jednoducho nepoznali, no my však poznáme. Preto musíme zápasiť s hriechom. A práve v dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie sa stavia do kontrastu tá jedna žena, Eva, ktorá bola zvedená hriechom diablom, aby zhrešila, zjedla to zakázané ovocie. Oproti nej stojí stojí Panna Mária, ktorú počúvame v dnešnom evanjeliu. Dve ženy, ktoré stoja oproti sebe. Jedna bola pokúšaná a podľahla hriechu, druhá naopak vyznala poslušnosť voči Bohu, keď odpovedala anjelovi: “Nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Hľa, služobnica Pána. Krásne vyznanie, ktoré neostalo iba pri slovách, bolo podložené celým životom, a nakoniec ju môžeme oslavovať ako svätú, ako Božiu Matku, ako Nepoškvrnenú Pannu.
Tak milí bratia a sestry, nech nám Panna Mária pomáha, nech je nám vzorom, posilou aj orodovnicou v nebi. Ona, ktorá hoci nezažila to poškvrnenie dedičného hriechu a tú náchylnosť na hriech, môže nám pomáhať vyprosovať od Boha silu a milosť, aby sme my bojujúci tu na zemi obstáli, a aby sme v pokušeniach, v ktorých napríklad padol aj Adam a Eva, podľa dnešného prvého čítania, vedeli obstáť. Možno padneme, ale vždy môžeme urobiť to, čo Adam a Eva nevedeli, nepoznali, nerobili – a to je pokánie, ľutovanie svojich hriechov, a tak sa približovať k Bohu. Samozrejme, nemôžeme hrešiť naschvál, alebo aby sme sa približovali k Bohu. Hrešíme naozaj celý život, aj v tých najmenších veciach, či už v myšlienkach, slovách, alebo aj zanedbávaním dobrého. Tak sa snažme vytrvať v dobrom a naozaj v nebi máme silnú orodovnicu v Panne Márii, ktorá nám pomáha.
Amen.