Kázeň na sviatok Sedembolestnej Panny Márie
Milí bratia a sestry, čo je najväčšou bolesťou matky? Určite najväčšou bolesťou matky je, keď trpí jej dieťa, či už nejakým problémom, chorobou, či už psychickou alebo fyzickou. A hlavne, keď sa matka na to musí pozerať a nevie mu pomôcť, nevie nič urobiť, nevie mu uľaviť, nevie to vyriešiť, môže sa iba pozerať. Asi toto je tou najväčšou bolesťou matky. Pozrime sa na bolesť matky, ktorá je matkou Ježiša Krista, na Pannu Máriu. Dokonca sú pomenované jej bolesti, vyčíslené na sedem — sedem bolestí Panny Márie.
Dnešné evanjelium podľa Jána nám hovorí o jednej z nich — o bolesti, keď Pán Ježiš bol ukrižovaný, keď visel na kríži a Panna Mária spolu s viacerými ženami, ktoré sú pomenované ako Mária Kleopasova a Mária Magdaléna, sa pozerali na Ježiša Krista spolu s učeníkom Jánom. Pozerali sa, nemali čo urobiť. Pozrime sa na túto bolesť z jednej strany ľudskými prirodzenými očami, ale aj duchovným zrakom. Keď sa pozrieme čisto ľudskými prirodzenými očami, muselo to byť veľké utrpenie — byť ukrižovaný a takýmto spôsobom potupený, byť zabitý, doslova mučený. Pán Ježiš musel znášať veľké bolesti. O čo viac tá bolesť Márie bola väčšia, pretože sa mohla iba pozerať. Ako sme počuli, pod krížom bola spolu s Jánom a počúvame slová Ježiša Krista, ktorý hovorí Panne Márii: “Žena, hľa, tvoj syn.” A Jánovi hovorí: “Hľa, tvoja matka.” Tým prirodzeným spôsobom sa Pán Ježiš chcel ešte postarať o svoju matku, zveril ju apoštolovi Jánovi, aby sa o ňu postaral, aby ju chránil, aby bola v bezpečí. To je ten pohľad ľudskými očami. Ale pozrime sa na túto skutočnosť aj duchovnými očami. Počúvame o tom, ako pri Ježišovom kríži stála jeho matka. Panna Mária stála pod krížom. Panna Mária nekráčala, neležala, nereptala a nič nehovorila, iba stála pod krížom. Stáť pod krížom v tomto prípade znamená prijímať to, čo sa deje. Naozaj, čisto z ľudského hľadiska to muselo byť nepochopiteľné, ale z duchovného hľadiska Panna Mária, či už vedela, cítila alebo tušila, že sa deje niečo väčšie, niečo, čo presahuje ľudské chápanie. Tu sa diala Božia vôľa, tu sa dialo zmierenie Boha s ľuďmi. Panna Mária stála a prijímala Božiu vôľu. Keď Jánovi Pán Ježiš zveruje Pannu Máriu, stáva sa tým Matkou Cirkvi. Panna Mária sa tak stáva matkou všetkých nás kresťanov a to v tom najbolestivejšom čase. Zažívala veľkú bolesť, a teraz ju Pán Ježiš zveruje ako našu matku. O to viac je táto silná emócia, upevňujúca zväzok človeka s Pannou Máriou, zväzok dieťaťa s matkou, s našou matkou Pannou Máriou. Panna Mária nebola len tak odovzdaná, aby sa stala matkou všetkých ľudí alebo kresťanov, ale práve v tomto okamihu veľkej bolesti a utrpenia sa stáva našou matkou.
Keď sa pozrieme na celú túto udalosť v duchu aj dnešného druhého čítania z listu apoštola Petra, môžeme vnímať možno až nepochopiteľné veci. Apoštol Peter hovorí: “Milovaní, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva.” Čiže Peter hovorí, radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, keď trpíte.
Ktovie, ako Panna Mária vnímala túto skutočnosť. Tá radosť možno nebola navonok viditeľná. Veď predsa tá prirodzenosť je veľmi silná a neviem, či sa dá premôcť týmto spôsobom. Panna Mária možno neprejavila tú radosť navonok — bolo by zvláštne, keby tancovala, radovala sa a tlieskala, keď jej syn zomiera. Ale predsa tá radosť, vnútorná duchovná, má už iný rozmer. Panna Mária stála pod krížom, čiže prijímala Božiu vôľu, prijímala to, čo sa deje. Nebola malomyseľná, ale prijímala Božiu vôľu. Toto je istý prejav tej vnútornej duchovnej náboženskej radosti, keď prijímame duchovne a vnútorne Božiu vôľu. Nemusíme sa pritom usmievať, nemusíme tancovať alebo to nejako inak prejavovať. Panna Mária bola oveľa vnímavejšia ako celé jej okolie, ako všetci učeníci a ľudia, ktorí stáli okolo nej. Prijímala Božiu vôľu aj cez túto veľkú bolesť. A to bola len jedna bolesť spojená s Ježišom Kristom. Tých bolestí bolo ďalších šesť, čo nám dáva Sväté písmo aj tradícia. A Panna Mária každú jednu bolesť vnímala práve v duchu slov apoštola Petra — prijímala Božiu vôľu v tej bolesti, ktorá sa diala v osobe Ježiša Krista, ktorú vnímala, cítila a ktorá sa dotýkala jej srdca, jej bytosti. Panna Mária trpela spolu s Ježišom Kristom.
A tak, milí bratia a sestry, utrpenie sa bezprostredne dotýka aj nás, či už priamo, alebo prostredníctvom našich blízkych. Snažme sa upevňovať svoju vieru aj na orodovanie Panny Márie, ktorá je Sedembolestná, aby sme aj my svoje bolesti vedeli ustáť, aby sme neboli malomyseľní, aby sme prijímali to, čo sa deje, ak je to Božia vôľa v našom živote, pretože potom prichádza aj veľké požehnanie.
Amen.