Kázeň na Piatok utrpenia Pána
Milí bratia a sestry, dnes, v Piatok utrpenia Pána, pozeráme na kríž, na Ježiša Krista na kríži, ako na dielo našej spásy, dielo nášho vykúpenia. Nie je to obyčajný kríž, nie je to obyčajné utrpenie. Veď človek sa v minulosti, ešte pred príchodom Ježiša Krista, snažil zmieriť s Bohom rôznymi obeťami zadosťučinenia za svoje hriechy – a nedalo sa. Tak sa pozeráme na dokonalé dielo Božie, pozeráme na dielo kríža, skrze ktoré nás Ježiš Kristus zmieril s Otcom, naším nebeským Otcom. Otvoril nám dokorán nebeské kráľovstvo. Môžeme byť spasení. Je dokonale otvorená pokladnica milostí, skrze ktorú môžeme, aj cez sviatosti, čerpať Božiu dobrotu a milosť do nášho života. Jednoducho, dnes pozeráme na centrum – kríž. Ten kríž, bez ktorého by sme nemohli prísť do neba, ten kríž, bez ktorého by neexistovala spása. Pozeráme na dokonalé dielo Božie. A tak je prirodzené, že možno aj dnes pozeráme na kríž a Krista, na ten konkrétny kríž, ktorý On musel niesť, skrze ktorý musel trpieť a znášať neskutočné muky. Pozeráme aj na tie svoje kríže, pozeráme na svoje utrpenie a hľadáme v tom nejakú súvislosť. Hľadáme nejaký zmysel. Pretože zmysel kríža Ježiša Krista bol jasný – zmierenie človeka s Bohom, zadosťučinenie za všetky hriechy ľudstva – tie, ktoré boli, sú, a tie, ktoré aj budú. Jednoducho, zmysel kríža Ježiša Krista je jasný.
A tak sa dnes pozeráme na tie svoje kríže – aký majú zmysel? Aký má zmysel naše utrpenie? Aký má zmysel utrpenie v tomto svete? Snažíme sa nájsť nejaký zmysel, nejakú súvislosť. Mňa oslovila jedna myšlienka, ktorá hovorí, že bolesť, utrpenie, koniec koncov kríž, mení naše srdce. Niekedy len vďaka krížu pochopíme, že je potrebné niečo zmeniť. Je to naozaj veľmi hlboká myšlienka, pretože veľakrát sa stáva, že človek žije v takej svojej „dokonalosti“, kedy si povie: „Už som možno dokonalý, niečo meniť? Jednoducho som, aký som. Čo sa už dá meniť? Alebo nechcem meniť, alebo nepoznám, čo treba v mojom živote meniť.“ Práve ten kríž, ktorý prichádza do nášho života, to utrpenie, ktoré prichádza do našich životov, nám veľakrát ukazuje, akí naozaj sme. Čo naozaj treba zmeniť, na čom naozaj treba zapracovať. Toto je jeden z dôležitých zmyslov bolesti, utrpenia či kríža v našom živote, pretože ono nám dokáže ukázať, na čom naozaj sme.
A ten kríž nám naozaj dokonale dokáže meniť naše srdce. Dôležité je, aby sme vedeli správne uchopiť toto utrpenie. Vojtech Kodet hovorí takú myšlienku, ktorá ma oslovila a znie: „Správne uchopené utrpenie dokáže v našom živote priniesť tie najkrajšie rozkvitnuté kvety.“ Tak symbolicky povedané, že aj zo správne uchopeného utrpenia dokážeme naozaj čerpať a prijímať dobro do nášho života. Dokáže správne meniť náš život. Otázka je, ako správne uchopiť to utrpenie? Ako správne uchopiť tú našu bolesť, ktorá je nepríjemná, ktorá sa nám nepáči, ktorá akoby ničí náš život, ktorá akoby navonok znepríjemňuje naše prežívanie? Ako správne uchopiť to utrpenie? Carlo Caretto v jednej svojej myšlienke hovorí: „Nie je ľahké pochopiť, že jediný spôsob, ako uchopiť správne utrpenie, je viac milovať – a to aj za cenu, že sa budeme zdať slabšími.“ Čiže správne uchopiť kríž, utrpenie, je vedieť viac milovať. Tá láska, ktorú dokážeme, a tá naozaj skutočná láska, ktorú dokážeme žiť, dokážeme dávať, obetovať sa v tej láske, dokáže meniť aj to utrpenie. Zrazu nie je také horké, zrazu nie je také nepríjemné, zrazu dokáže dávať niečo, čo nevieme ani pomenovať, ani pochopiť – ale je to správne. Je to dôležité v našom živote, pretože to zasahuje naše srdce, náš život, nášho ducha a kdesi nás to posúva k nejakému kvalitnejšiemu spôsobu života, prežívania svojho života na tejto zemi.
Až keď dokážeme správne milovať, dávať lásku nezištne, obetovať sa v tej láske, konať skrytú lásku, aby nás za ňu nechválili, jednoducho až vtedy dokážeme aj to utrpenie premieňať na niečo kvalitné, alebo to utrpenie v nás dokáže prinášať takú hodnotu ako nič iné na tomto svete. Tak ako to bolo v prípade Ježiša Krista. Veď nás miloval až do krajnosti – až do tej krajnosti, že išiel na kríž. Nereptal, nenadával, nezriekol sa kríža, ale niesol ho. A vidíme, akú kvalitu života nám Ježiš Kristus iba skrze svoj kríž priniesol do nášho života. O čo skôr sa máme aj my snažiť premieňať to naše utrpenie skrze lásku na veľkú kvalitu.
Veľmi ma oslovila ešte jedna myšlienka od svätého Josemaría Escrivá, ktorý hovorí: „Nesťažuj sa, keď trpíš. Brúsi sa len kameň, ktorý je vzácny, ktorý má hodnotu. Bolí to, vďačne sa nechaj brúsiť, pretože Boh ťa vzal do svojich rúk ako diamant, tak sa nespracúva obyčajný okrúhliak.“ My sme v Božích očiach diamanty, my sme v Božích očiach nesmierne cenní, pretože nielenže nás Boh stvoril, nielenže nám dal život – Boh nás skrze svojho Syna Ježiša Krista vykúpil tou najvyššou cenou – cenou utrpenia, cenou krvi, cenou kríža.
Takí vzácni sme. A Boh nás chce mať vzácnych. Nechce nás mať akoby zašpinených rôznymi nečistotami, rôznymi hriechmi. Chce nás mať doslova vybrúsených ako tie cenné diamanty.
Tak sa, milí bratia a sestry, nechajme brúsiť. Pozerajme sa na kríž a na Krista, čo priniesol pre nás. Pozerajme sa na svoje kríže – čo dokážeme priniesť do života ostatných alebo aj seba. A koniec koncov, skrze kríž sa prichádza k spáse. Skrze kríž sa prichádza k Bohu. A tak budem citovať poslednú myšlienku, ktorá ma najviac oslovila, a tá znie: „Nech je stokrát požehnané utrpenie, ktoré ma priviedlo k Bohu.“
Amen.