Kázeň na 27. nedeľu cez rok B
Drahí bratia a sestry. Dnešné Božie slovo začína Božím vyjadrením, či už konštatovaním alebo príkazom, keď Boh povedal, že nie je dobré, aby človek bol sám. Vždy, keď Pán Boh hovorí, je to záväzné. Vždy, keď Boh hovorí, je to neomylné. Vždy, keď Boh hovorí, je to kreatívne, teda tvorivé. Pán Boh nielen konštatuje, ale jeho slovo aj utvára. Veď dobre vieme z knihy Genesis, že hneď pri stvorení sveta Boh povedal, a stalo sa. Takto stvoril celý vesmír, zem a všetko ostatné. Boh hovorí aj dnes v knihe Genesis, keď hovorí alebo konštatuje, že nie je dobré, aby človek bol sám. A taktiež ďalej pokračuje, rieši túto situáciu: “Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.” Boh nielen hovorí a konštatuje, ale má aj riešenie, vidí, čo treba urobiť, aby sa vyriešil problém, že človek je sám.
Pán Boh stvoril tohto pomocníka, alebo tú pomocníčku, ženu, zvláštnym a symbolickým spôsobom. Keď počúvame, že Pán Boh uviedol Adama do hlbokého spánku a z jeho rebier vzal jedno a stvoril z neho ženu a priviedol ju k Adamovi. Doslovne nevieme, ako Pán Boh presne stvoril Adama a Evu, ale tá symbolika je veľmi hlboká a múdra a prináša nám veľa poznania.
Krásny citát, alebo myšlienku, má Bertolt Brecht, keď vo svojom diele hovorí, že Boh nestvoril Evu z Adamovej lebky, aby ho ovládala. Nestvoril ju za Adamovej ruky, aby mu slúžila ako žena v domácnosti. Nestvoril ju ani z jeho nohy, aby sa stala jeho otrokyňou. Boh stvoril Evu z Adamovho rebra, z jeho boku, aby bola jeho partnerkou. Kráčali bok po boku až k telesnému splynutiu, keď sa už aj srdce aj duša stali jedno. Krásna myšlienka rovnocennosti, blízkosti a Božieho diela, prečo Pán Boh stvoril Evu z Adamovho rebra. Toto rebro je blízko srdca človeka, čiže aj žena by sa mala stavať blízko srdca muža a muž by sa mal stať blízkym srdcu ženy. Majú byť veľmi blízki, prichádza potom zjednotenie aj telesné aj duchovné.
Takto, milí bratia a sestry, Pán Boh stvoril túto pomocníčku, Evu, Adamovi, aby nebol človek sám, aby vyriešil problém samoty a individuálneho prežívania svojho života. Boh to stvoril dobré, Boh nestvoril chybu, omyl alebo niečo, čo by sa dalo zmeniť alebo zdokonaľovať. Boh stvoril všetko dobré a veľmi dobre, stvoril muža, ženu a ich jednotu.
Ako plynie čas, veľa vecí sa kazí, prichádza hriech do tohto sveta a mnoho sa komplikuje, mení a deformuje, aj Božie príkazy a stvorenia. Prichádza Ježiš Kristus a rieši situácie, keď prichádzajú farizeji a pokúšajú Ježiša Krista. Ich srdcia sú tvrdé. Ježiš hovorí, že pre tvrdosť ich srdca im Mojžiš dal toto prikázanie. Stávajú sa situácie, že sa ho pýtajú o rozvod manželky. Ježiš Kristus rieši situáciu správnym spôsobom, keď hovorí, čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje. Nech sa nezmení, ako to Boh stvoril na začiatku. Boh na začiatku stvoril aj srdce človeka, srdce krásne, bez hriechu, bez žiadostivosti, dokonalé. K tomuto počiatku má človek viesť aj svoje srdce. Veľakrát je to srdce tvrdé, zranené, poznačené niečím zlým. Ale srdce by sa malo vrátiť k tomu, čo Boh stanovil na začiatku. Boh, keď niečo stanoví, je to nemenné, absolútne, dokonalé. Boh stvoril najlepšie pre nás ľudí, naše vzťahy, naše prežívanie. Aj naše srdcia by sa mali vrátiť k tomu, čo Boh stvoril. Pomocou pokánia, Božej lásky, sviatostí a Božieho slova, aby sa naše srdcia stali mäkšie a lepšie.
Amen.