Kázeň na Palmovú nedeľu rok C
Milí bratia a sestry, dnes slávime Palmovú nedeľu, keď tak výnimočne počúvame dve časti evanjelia. Na začiatku počujeme o slávnostnom vstupe Ježiša Krista do Jeruzalema a počas svätej omše o jeho umučení v pašiách. Dnešný deň, Palmová nedeľa, však nie je len o slávnostnom vstupe do Jeruzalema, o tej sláve, keď ľudia volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“ Oslavovali ho, chceli ho za kráľa, hoci ho prijímali viac vonkajším spôsobom, pretože ešte úplne nechápali duchovné posolstvo Ježiša Krista. Napriek tomu ho uznávali ako svojho Pána a Kráľa. Palmová nedeľa je aj o prijatí kríža.
Vrcholom tejto cesty bude ukrižovanie, ktoré si pripomenieme na Veľký piatok už o niekoľko dní. Vtedy sa naň zameriame celou svojou bytosťou, no už teraz máme pred sebou cestu, aby sme kríž viac pochopili a prijali. Aj Pán Ježiš musel prijať svoj kríž slobodne. Nič mu nebolo nanútené, nič nemusel robiť nasilu. Dobrovoľne prijal kríž, niesol ho a nechal sa ukrižovať.
A tak aj my, bratia a sestry, sa neraz ocitáme v situáciách, keď máme prijať svoj vlastný kríž. Cesta kríža môže byť niekedy dlhá. Nie je to len okamih, chvíľa utrpenia, po ktorej sa všetko zázračne vyrieši. Niekedy táto cesta trvá roky, ba dokonca celý život. Cesta kríža je súčasťou života kresťana. Je dôležité, aby sme vedeli pochopiť a pomenovať si túto svoju cestu. Nie je to len cesta odporu či niečoho, čo nás má trápiť a znepríjemňovať nám život. Naopak, cesta kríža je cestou posvätenia, cestou spásy, ktorá nás vedie k víťazstvu – ku vzkrieseniu a životu v nebi. Je preto potrebné uvedomiť si, že teraz máme niesť kríž. Možno je to správa o tom, že nám diagnostikovali vážnu, dokonca smrteľnú chorobu, a my musíme s týmto vedomím žiť, bojovať. Možno je naším krížom vzťah s druhým človekom – učíme sa spolu žiť, vychádzať, tolerovať sa, hľadať cestu porozumenia a lásky. Cesta kríža môže byť dlhá aj v zamestnaní, kde prežívame ťažké chvíle. Pre niekoho to môže byť škola. Každý z nás si môže pomenovať svoj vlastný kríž.
Milí bratia a sestry, toto obdobie nás učí, aby sme žili uvedomelo – aby sme si uvedomovali, čo žijeme, čo nás čaká a čo máme robiť. Ježiš vstupoval do Jeruzalema so slávou, no vedel, že to nebude len o sláve. Vedel, že ho čaká utrpenie, vedel, že ho čaká kríž. Vedel, že to bude bolieť – fyzicky aj duchovne. Učeníkov na to pripravoval už dlhý čas. Hovoril im: „Syn človeka musí trpieť, vydajú ho do rúk ľudí a zomrie ťažkou smrťou.“ Pán Ježiš sa pripravoval, pripravoval svojich blízkych a pripravuje aj nás, bratia a sestry. Aby sme si aj my uvedomovali svoje vlastné cesty kríža, ktorými musíme prejsť, aby sme raz prišli k sláve.
Amen.