Kázeň na 29. nedeľu cez rok B
Milí bratia a sestry, prorok hovorí Božiu vôľu. Prorok bol človek, ktorého si Boh vyvolil, aby prostredníctvom neho zvestoval svoju vôľu a naprával ľudí, ktorí zišli z pravej a dobrej Božej cesty. Prorok je ten, ktorý má viesť, ktorého majú počúvať. Dnešné prvé čítanie hovorí o prorokovi Izaiášovi, ktorý hovorí, že Pán dovolil svojmu služobníkovi zdrviť slabosťou. Akého služobníka, akou slabosťou, milí bratia a sestry? Je to proroctvo, ktoré sa má splniť či už o pár dní, rokov, stáročí alebo tisícročí? Pozrime sa na kontext tohto proroctva v dnešnom evanjeliu podľa Marka. Počuli sme, že takou slabosťou boli zdrvení aj učeníci Ježiša Krista? Počuli sme o dvoch učeníkoch Zebedejových bratov, ktorí prichádzajú k Ježišovi Kristovi a kladú si podmienky. Hovoria: “Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve, jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Chceli byť viac ako ostatní, ich slabosť ich zdrvila. Obchádzali slová, ktoré Pán Ježiš hovoril. “Kto chce byť prvý, nech je služobníkom všetkých.” Oni však chcú byť prví, chcú sedieť po pravici a po ľavici, chcú mať popredné miesta. Ďalej počúvame, že aj ďalší učeníci trpia ďalšími slabosťami. Začali sa mrzieť na Jakuba a Jána, ďalšia slabosť, ktorú by sme mohli nazvať závisť. Prečo sú tieto výsostné miesta pre nich? Prečo nie pre nás? Závislosť, ktorá je tiež hriechom, tiež slabosťou, tiež zdrví človeka Tak by sme mohli pokračovať ďalej, či už v osobách učeníkov, ktorých drvia ďalšie slabosti, alebo v pohľadoch na iných ľudí, kresťanov, biskupov, kňazov, všetkých ľudí všetkých čias by sme mohli hľadať a menovať tých, ktorí sú zdrvení slabosťami. Nezpočetne veľa. A tento prorok Izaiáš nekončí, ďalej hovorí: “Keď dá svoj život ako obetu za hriech, uvidí svoje potomstvo a jeho ruka vykoná Pánovu vôľu úspešne, keď dá svoj život ako obetu za hriech.” A sám Pán Ježiš v závere dnešného evanjelia hovorí: “Lebo aj Syn človeka neprišiel, aby bol obsluhovaný, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.” Pán Ježiš je tá obeta. Pán Ježiš zmieruje nás ľudí s Bohom. On chce odpustiť naše ľudské slabosti. On chce zdvihnúť človeka, ktorý sa trápi so svojimi hriechmi, ten, ktorý je zdrvený. Mnoho ľudí podľahne hriechom, nerestiam, ťažkým a celoživotným hriechom. Často žijú v presvedčení, že sú zlí, že Boh im už neodpustí. Žijú v beznádeji, lebo ich hriech je taký silný, veľký a zakorenený, že niet návratu, niet opačnej cesty.
Vždy je tu však cesta, cesta v podobe Ježiša Krista, ktorý prináša výkupné za mnohých, ktorý zmieruje s nebeským Otcom. Ježiš, ktorý prichádza a prináša tú nevyhnutnú obetu.
Tak milí bratia a sestry, aj nás možno budú drviť rôzne slabosti, ťažkosti, hriechy, aj keď sme prijali Ježiša Krista krstom, sme zmierení s Bohom, žijeme alebo môžeme žiť božským životom, stále žijeme s následkami dedičného hriechu.
Bojujeme s hriechom, ale vždy pamätajme na cestu spásy. Predovšetkým ukazujeme druhým cestu zmierenia, cestu pokánia, cestu odpustenia, ako to urobil Pán Ježiš, ktorý prišiel nie byť obsluhovaný, ale aby slúžil. Toto je cesta, nie byť na popredných miestach navonok, ale ten, ktorý je na vrchole, je ten, ktorý v tichosti slúži, ktorý sa obetuje v tichosti, a o ňom možno iní nevedia, ale koná v tichosti. A ten, kto tak koná, bez pochvaly od ľudí, dostane Božiu odmenu, lebo Boh odplatí každému, nikoho nezabudne, možno nie teraz, ale vo večnosti určite.
Tak sa snažme, milí bratia a sestry, prijímať tú obetu Ježiša Krista, hovoriť o nej svojím životom alebo slovami, aby každý mohol prijať Božie odpustenie a byť raz spasený. Amen.