Kázeň na Sviatok sv. Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie
Milí bratia a sestry, slávime slávnosť svätého Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie, a myslím si, že o svätom Jozefovi by sa dalo veľa rozprávať. Veľa pekných vecí vychádza nielen zo Svätého písma, ako sme počuli, ale aj z tradície či celkového vnímania tejto osoby. No dnes by som sa skrze jeho osobu zameral na niečo, čo sa nám nepočúva až tak príjemne, alebo čoho sa človek možno bojí – a to je skutočnosť smrti.
Dobre vieme, že svätý Jozef je patrónom dobrej smrti.
Vo Svätom písme sa síce jeho smrť nespomína – nevieme, kde zomrel, kedy zomrel, v akom stave zomrel ani kde je pochovaný. Napriek tomu je patrónom dobrej smrti. Smrť ako taká je veľké tajomstvo. Čo sa deje s človekom, s jeho vnímaním, s jeho vedomím, s jeho dušou? Aké to je po smrti? Keď človek zomrie, nemáme o tom vedecké podklady ani výskumy. Naše poznanie stojí na našej viere, ktorá vychádza zo Svätého písma, tradície a náuky Cirkvi. Čítal som, že svätý Jozef je patrónom dobrej smrti aj preto, že podľa tradície zomieral v náručí Pána Ježiša a Panny Márie – pri tých najbližších a tak najlepšie, ako vedel. Preto sa stal patrónom dobrej smrti.
Je veľmi dôležité, aby sme aj my zomreli v takomto spoločenstve – v spoločenstve s Pannou Máriou a s Ježišom Kristom. Hovorí sa, že je veľmi dôležité, ako vo svojom živote žijeme, ale rozhodujúce je, v akom stave z tohto sveta odchádzame. Či odchádzame zmierení s Bohom, v milosti posväcujúcej, zmierení s ostatnými ľuďmi, doslova vysporiadaní so životom a pripravení na večnosť. Alebo, žiaľ, či zomierame v ťažkom hriechu, rozhádaní so všetkými, v nenávisti k Bohu a Cirkvi. Tento okamih smrti je rozhodujúci – či naša večnosť bude blažená s Bohom v nebi, alebo či budeme zatratení, o čom Pán Ježiš hovorí celkom jasne.
Preto je svätý Jozef patrónom dobrej smrti, a o to zvlášť sa môžeme a máme k nemu utiekať – prosiť ho, aby sme boli pripravení, aby nás smrť nezaskočila, aby sme zvládli tú poslednú hodinu svojho života na zemi a správne odišli do večnosti. Ale zároveň aby sme sa inšpirovali jeho postavou, jeho osobnosťou – aký bol, ako zvládal ťažké situácie.
Aj Sväté písmo nám to krásne ukazuje v dnešnom evanjeliu. Svätý Jozef sa ocitá v ťažkej situácii – nerozumie tomu, čo sa deje. Jeho manželka Mária je v požehnanom stave a ľudská logika mu hovorí, že ho podviedla, že čaká dieťa s niekým iným. Nechápe to, snaží sa situáciu vyriešiť, ale naráža na hranice ľudskej logiky a myslenia. Preto sa mu zjavuje vo sne Pánov anjel a hovorí mu, čo má urobiť. Jozef poslúchne, splní Božiu vôľu a urobí to najlepšie, čo môže.
Toto je pre nás veľká inšpirácia. Aj my neraz nerozumieme mnohým veciam v živote, ale práve vtedy máme hľadať Božiu vôľu, pýtať sa, čo od nás chce Boh. Niekedy ju máme splniť, aj keď jej úplne nerozumieme, ale vieme, že je to to najlepšie pre nás.
Snažme sa teda, drahí bratia a sestry, aby bol svätý Jozef aj pre nás silným orodovníkom v nebi. Aby sme boli dobre pripravení na ten najdôležitejší okamih nášho života – na odchod do večnosti, do skutočného života, ktorý nás čaká, a to je život v Bohu.
Amen.