Kázeň na 2. adventnú nedeľu rok A
Keď Napoleón v roku 1798 viedol egyptskú expedíciu, poslal skupinu vedcov a inžinierov, tzv. “vedecká komisia”, aby preskúmala a zdokumentovala egyptskú kultúru, históriu a archeológiu pred jeho príchodom. V 14. storočí bol srbský kráľ Stefan Dušan korunovaný za cara, a keď sa chystal vrátiť do svojho kráľovstva, poslal pred seba vyslancov, aby informovali obyvateľstvo o jeho príchode a pripravili cestu pre jeho triumfálny návrat. Pred korunováciou anglických monarchov existovala prax posielania vyslancov do rôznych častí Anglicka s výzvou, aby ľudia pripravili cestu pre nového kráľa alebo kráľovnú. Tento rituál bol súčasťou korunovácie, ktorá zdôrazňovala legitimáciu a podporu nového panovníka. V histórii mnohých monarchií boli organizované veľkolepé procesie pred príchodom panovníkov do nových území alebo pri dôležitých udalostiach. Tieto procesie slúžili nielen na ukážku moci, ale aj na prezentáciu bohatstva a kultúry vládnucej triedy.
Tak boli vyslaní veľvyslanci alebo ľudia, ktorí mali obyčajným ľuďom oznámiť tú zmenu, že má prísť niekto nový, nový kráľ. A či naozaj tí veľvyslanci boli veľkolepejší, a tak má byť ukázaná tá moc, bohatstvo a sila toho kráľa, ktorý mal prísť. Toto sa dialo v histórii našej kultúry, civilizácie našej zeme
Taktiež počúvame v evanjelium o jednom veľvyslancovi, veľvyslanec, ktorého by sme mohli nazvať Ján krstiteľ alebo hlasom volajúceho na púšti. Ten, ktorý má ohlásiť príchod nového kráľa, nie kráľa pozemského, ale kráľa, ktorý prichádza z nebies, kráľa Ježiša Krista. A keď tak porovnáme tento hlas Jána krstiteľa, tak je naozaj úplne iný ako tie hlasy tohto sveta. Tie hlasy tohto sveta prichádzali sprievodoch, možno sú súčasťou vojska alebo nejakej hudby, či fanfár, prichádzali v sile a pompéznosti. No ako prichádza Ján krstiteľ v dnešnom evanjeliu,
Počúvame, že tento človek, ktorý prichádza, tak v prvom rade hlása: “Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.”
Prichádza sám a v prvom rade hlása, aby bola pripravená cesta Pánovi a konkrétne aj hovorí, ako pripraviť túto cestu. Počuli sme, že Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Toto konal Ján krstiteľ, čiže hlásal krst pokánia, ktoré je nevyhnutné k tomu, aby človek mohol prijať Boha. Nevyhnutné k tomu, aby bolo odpustené, nevyhnutné k tomu, aby prijal vykupiteľské dielo Ježiša Krista.
Pokánie je prvý krok k tomu, aby sa človek správne nasmeroval na príchod Mesiáša, čiže krst pokánia. Vidíme, že tieto slová neboli obyčajné slová, boli požehnané slová, pretože na tieto slová prichádzali k nemu ľudia z celej krajiny, všetci Jeruzalemčania, vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Doslova to malo efekt, malo silu, pretože k nemu prichádzalo veľké množstvo ľudí. Sami videli a cítili, že Ján krstiteľ nie je obyčajný človek v zmysle, že by si niečo vymýšľal alebo niečo nepravdivé robil. Naozaj to bol autentický veľvyslanec Mesiáša, Ježiša Krista, ktorý má pripraviť cestu Pánovi. Vidíme, že Ján krstiteľ neostáva iba pri slovách alebo niečom, čo konal pre iných, ale sám svojím životom a svedectvom svedčil o príchode Mesiáša.
Počúvame, že Ján bol na púšti. A na tejto púšti nielen žil a hlásal, ale nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok a jedával kobylky a lesný med. Čiže naozaj žil takým jednoduchým spôsobom, nepotreboval byť prezentovaný ako dôležitý, ale ukazoval a hovoril, “Po mne prichádza mocnejší ako som ja. Doslova nie som nič, ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.” ukazoval na toho, ktorý má prísť, Ježiša Krista Mesiáša, svojím autentickým životom, životom v chudobe a jednoduchosti, životom v pokání a odovzdanosti. A hlavne svojím svedectvom pravdy dokázal svedčiť a hlásať natoľko, že mnoho ľudí sa naozaj dalo na pokánie a na správnu cestu, aby potom prijali Mesiáša Ježiša Krista. A tak by sa dalo povedať, že Ján Krstiteľ splnil svoju misiu, urobil to, čo mu bolo povolané, pripravil cestu Mesiášovi Ježišovi Kristovi, ktorý prišiel a vykonal svoje vykupiteľské dielo.
Pán Ježiš, dobre vieme, že vystúpil do nebies, odišiel, a taktiež dobre vieme zo svedectva slov samotného Ježiša, že Pán Ježiš má prísť druhýkrát. Príde na konci sveta, príde ako kráľ, ktorý bude súdiť a rozdeľovať, jedného napravo a druhého naľavo, tých, ktorí budú spasení, a tých, ktorí budú zatratení. A tak možno aj našou úlohou je pripravovať cestu Pánovi na ten jeho druhý príchod. Nevieme, či to bude za nášho života alebo naozaj o stáročia, tisícročia to nevieme, to nikto z nás nevie, no dôležité je, aby ten náš život svedčil o príchode Ježiša Krista.
A tak, milí bratia a sestry, aký je ten náš život? Svedčíme svojím slovom, svojím životom, svojím postojom o Ježišovi Kristovi, ten, ktorý prišiel, ten, ktorý je medzi nami. Ten, ktorý ešte raz príde vo svojej sláve. Skúsme naozaj zhodnocovať v tomto čase adventu svoj život, svoje postoje, svoje názory, to prečo žijeme a to, čo sa snažíme. Či naozaj náš život svedčí o Mesiášovi Ježišovi Kristovi, pretože Boh nás povoláva k tomu, aby sme nielen prežili tento život nejakým spôsobom, aby sme získali spásu, ale aby sme aj tým ostatným pomáhali, či svojím životom, svedectvom, ale hlavne svedectvom nášho života. To, ako žijeme svoju vieru, to ako ju prezentujeme za múrmi tohto kostola. Nechodili sme v úvodzovkách chránení a môžeme naozaj verejne sa modliť, spievať, chváliť Boha, ale za múrmi tohto kostola je množstvo ľudí, ktorí neveria v Boha, posmievajú sa Bohu a jednoducho sú vzdialení od pravdy.
Amen.