Kázeň na 4. pôstnu nedeľu rok B
Milí bratia a sestry, často sa pýtame prečo. Pýtame sa aj samotného Boha, prečo musíme zažívať ťažké situácie, prečo sa nám nedarí, prečo je vo svete toľko vojen, prečo sú prenasledovaní a zdá sa, že zlí vyhrávajú, zatiaľ čo jednoduchí ľudia musia trpieť. A naozaj, takýchto otázok môže byť veľa v škále nášho života, na ktoré často nevieme odpovedať.
Možno je to spôsobené tým, že sa na nepozeráme iba zblízka, nemáme nadhľad a odstup. Niekoľko desaťročí stáročí. O takom nadhľade hovorí dnešné prvé čítanie z 2. knihy Kroník, kde počúvame o období židovského národa, ako sa všetky kňazské kniežatstvá stali nevernými Bohu. Boh pozerá na svoj vyvolený národ, ktorý si vyvolil, a napomína ho prostredníctvom prorokov, aby sa zmenil. Robí to preto, lebo mu je ľúto svojho ľudu. Napriek napomenutiam však ľud pokračuje v nevere a hriechu a nakoniec prichádza pohroma. Boží ľud je vyhnaný do otroctva, ich cennosti sú zhabané, boží dom je zrúcaný.
Tento cyklus nevernosti a trestu sa opakuje viackrát. Až kým Pán nevnukne kráľovi Peržanov, aby dal vyvolenému ľudu slobodu a dovolil im znovu vystavať chrám. Avšak, otázka ostáva – dokedy sa to bude opakovať?
Dnes nám evanjelium hovorí o lieku na túto hriešnu situáciu – Ježišovi Kristovi. On je liekom, ktorý nás uzdravuje z hriechu. Veriaci v Neho majú večný život. Ježiš je liekom, ktorý nám dáva silu meniť sa a odolávať hriechu.
Eucharistia je konkrétnym vyjadrením tohto lieku. Prijímanie eucharistie nie je len pre tých, čo sú dobrí, ale predovšetkým pre hriešnikov, pre tých, ktorí bojujú s hriechom a potrebujú posilu. Ježiš Kristus je liekom, ktorý nám umožňuje žiť na zemi tak, ako sa patrí, a zároveň nám dáva nádej na večný život.
Prichádzajme k Ježišovi Kristovi s vierou a láskou, plní vedomia, že On sa nám dáva, aby sme mohli žiť plnohodnotným životom. Aj keď padneme do hriechu, môžeme sa znova postaviť a pokračovať, s cieľom dosiahnuť večný život. O to bojujeme. Amen.