Kázeň na Svätú sobotu rok B
Drahí bratia a sestry, slávime Svätú alebo Bielu Sobotu, slávime vigíliu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Slávime tie najväčšie sviatky v roku, kedy oslavujeme, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, že premohol smrť a daroval nám život. Možno by sme čakali, že aj v tom dnešnom evanjeliu bude plno radosti, ovácií, nadšenia, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych.
Pozrime sa, čo je naozaj v centre dnešného evanjelia. V centre dnešného evanjelia je hrob, je hrob, ku ktorému prichádzajú ženy, ktoré sú doslova vymenované v jeho úvode. Máme napísané, že keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. Dokonca v úvode nemáme napísané ani slovo Ježiš Kristus. Išli ho pomazať. Išli k hrobu a hovorili si, kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu. Tieto ženy nie sú zamerané na Ježiša Krista, nie sú zamerané na to, čo im prorokoval, zvestoval, že vstane zmŕtvych. Tie ženy sú zamerané na hrob, sú zamerané na kameň, ktorý je pri vchode do hrobu. Nepozerajú sa na Ježiša Krista, určite smútia, určite majú v sebe ťažkosť utrpenia z toho, že Ježiša Krista, ktorého určite mali radi. Že ho zabili a pochovali, ale ich srdce sa zameralo na hrob na niečo negatívne na niečo, čo zastiera ich oči.
Ale počúvame, že ten ich zrak, akoby sa inak nasmeroval. Počúvame, že sa pozreli a videli. Pozreli a videli, že kameň je odvalený od tohoto hrobu. Predsa ten ich pohľad nebol možno až tak dokonalý a vycibreným, hoci ten kameň bol veľký. Vstupujú do hrobu a vidia tam mladíka, ktorý ich oslovuje. Je to anjel, ktorý im zvestuje tú radostnú správu. Keď hovorí, “Neľakajte sa! Hľa, Ježiš Nazaretsky, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.” Takto im zvestuje túto radostnú správu. Mohli sme čakať, že mu hneď uveria, že budú nadšené, že spĺňa všetko, čo im tento anjel povie. Sám im hovorí, že ide pred vami do Galiley, aj tam ho uvidíte, ako vám povedal. Povedal a sám ich vysiela. V tieto ženy išli a zvestovali túto radostnú správu jeho učeníkom. Ale vidíme, že aj tieto ženy stále majú ten svoj zrak akoby zastrený. Zrak svojho srdca, ktorý je opantané strachom, tie ženy sa báli, stále sa báli. Keď vyšli a utekali od hrobu, tak ich zmocnila hrôza a strach, a nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. Neurobili to, čo im kázala anjel, nielen aby zvestovali, že Pán Ježiš z mŕtvych vstal. Tieto ženy, tak ako prichádzajú k hrobu, odchádzali od neho. Dokonca ešte plné strachu a hrôzy.
Čo je to s človekom, milí bratia a sestry, keď nedokáže človeka pohnúť ani táto radostná správa – Pán Ježiš vstal z mŕtvych? Takýto je súčasný človek.
Myslím si, že celý svet dobre vie, kto to bol – Ježiš Kristus. Niektorí možno iba informatívne, niektorí možno viac aj vo vzťahu k Ježišovi Kristovi. Celý svet vie, kým je Ježiš Kristus, a aký je tento svet – je plný strachu, úzkosti, beznádeje, žiadnej radosti. Dokonca žije v hriechu, v prenasledovaní, vo vojnách.
A predsa, aj toto dnešné evanjelium bol iba začiatok. Začiatok Božej milosti, ktorá začala pôsobiť na tú prvotnú a rodiacu sa Cirkev. Vidíme, že aj učeníci neskôr, keď sa stretajú s Ježišom Kristom, sám Tomáš hovorí, že neuverí, kým neuvidí. Stále sú tam pochybnosti, keď Pán Ježiš z mŕtvych vstal, ale predsa tá Božia milosť postupne pôsobí. Spôsoby a vylieva sa na učeníkov, na prvotnú Cirkev, v osobe Ducha Svätého. Až vtedy dokážu veriť takým spôsobom, že sa neboja ísť hlásať Ježiša Krista a doslova podstúpiť aj mučenícku smrť. Tá Božia milosť sa stále vylieva aj na nás. Na našu Cirkev neustále počas 2000 rokov zostupuje Duch Svätý, aby nás napĺňal.
Dôležité je, aby sme tak ako aj tie ženy, pozreli a videli, zdvihli svoj zrak k Bohu. Možno väčšej a úpenlivej modlitbe. Možno k tomu, aby sme sa viac zahĺbili do viery, do čítania Svätého Písma, do mystiky, ktorú nám dáva prežívať tu na tejto zemi sám Boh. Snažme sa, milí bratia a sestry, zdvihnúť svoj zrak, aby na nás pôsobila Božia milosť. Ktorá neustále pôsobí a dáva život Cirkvi, dáva život nám.
Ale aby som nekončil iba tak negatívne, skrze tie ženy, ktoré mali na zreteli iba hrob v tom centre dnešného evanjelia. Nie je iba hrob, alebo možno v tom hrobe, ako sme počuli, zaznieva tá radostná zvesť – Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Ten mladík – anjel prehovoril a povedal, to meno Ježiš Nazaretský, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych. Tu je tá radostná zvesť. V tom hrobe, ktorý predstavuje človeka, ktorý je plný strachu, plný beznádeje, úzkosti. Ktorý potrebuje nielen začuť tú radostnú správu, ale ju aj doslova zažiť. Čo sa učíte aj čas a Božia milosť. Tak sa snažme, milí bratia a sestry, aby aj v nás pôsobila milosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista, aby sme, hoci možno zápasiac so svojimi slabosťami, bolesťami, a slabosťami, kráčali ďalej. Aby sme išli vpred ukrižovanému Ježišovi Kristovi. Amen.