Kázeň na 2. pôstnu nedeľu rok B
Drahí bratia a sestry, v dnešnom 1. čítaní a evanjelia máme spoločný bod. Tým spoločným bodom by sme mohli nazvať pomenovanie vrch. Rovnako sa v 1. čítaní a evanjeliu nachádzajú dve pomenovania vrch – vysoký vrch.
V tomto 1. čítaní Boh káže Abrahámovi, aby vzal svojho jediného syna, Izáka, ktorého miluje, išiel do krajiny Moria a obetoval ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý mu ukáže. V dnešnom evanjeliu počúvame, ako Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty, kde sa pred nimi premenil.
Vrch je teda symbolom stretnutia s Bohom, miestom, kde sa človek stretáva s Bohom. Ako sa človek stretáva s Bohom alebo v akých udalostiach, v akých rozpoloženiach a kedy sa stretáva, vidíme v 1. čítaní. Možno je to stretnutie plné otáznikov a bolesti, ako sme počuli v príbehu o Abrahámovi, ale zároveň je to aj potvrdenie viery.
V evanjeliu vidíme, ako Ježiš berie so sebou troch učeníkov na vrch, kde sa premení. Stretnutie s Bohom na vrchu je miesto dobrej harmonie. Aj my sa stretávame s Bohom, a to nielen v radostných chvíľach, ale aj v skúškach a ťažkostiach života. Boh nás môže skúšať, viesť, požehnať alebo nás postaviť pred rozhodnutia, ktoré testujú našu vieru.
Nechávajme sa viesť touto cestou života, učme sa modliť, vnímať Boha cez sviatosti a nachádzať zmysel v kríži a utrpení. Boh nás môže posilňovať a sprevádzať aj v ťažkých situáciách. Dôverujme mu na našej ceste životom, lebo Boh nás dopustí, ale neopustí. Amen.