Keď sa blíži 14. február, točí sa zvyčajne všetko okolo plánovania dňa sv. Valentína – „sviatku lásky“. Ale je tu aj hlbšia rovina tohto dňa najmä v kresťanskom kontexte, kde sa stretáva s významným praktizovaním pôstu. Ako prehlbuje pôst pravé chápanie lásky, keď naň hľadíme cez históriu sv. Valentína? Tu je návrh na prípravu na „deň lásky“
Pohľad do minulosti: historická perspektíva pôstu a sviatku sv. Valentína
„Skrze pôst otvárame svoje srdcia“. To je múdrosť nadčasovej tradície pôstu v kresťanstve. Pôst, duchovná disciplína, ktorú praktizovali svätci ako sv. Bazil Veľký, je podstatnou súčasťou kresťanského umenia žiť a zdôrazňuje sebakontrolu, zamyslenie a hlbšie duchovné spojenie. V histórii pôstu v kresťanstve nejde iba o vzdanie sa potravy, ide o pestovanie hlbšieho pocitu pre duchovné blaho a spojenia s Bohom. Z toho zriekania sa z lásky možno vzťah k večnosti Božej lásky aj priamo prežívať – vo vlastnej konečnosti.
Deň sv. Valentína – viac ako len romantika.
Moderný sviatok sv. Valentína s jeho romantikou často prekrýva jeho bohatú históriu a náboženský význam. Pôvodne bol tento deň slávnostnou spomienkou na sv. Valentína, postavy, ktorá stelesňovala kresťanské ideály obetavej lásky a neochvejnej viery ako svedka viery v Božiu lásku.
História lásky a obety
Sv. Valentín sa v 3. storočí v Ríme stal symbolom žitej lásky napriek utláčajúcim silám. Jeho angažovanosť za tajné sobáše párov v rozpore s dekrétom cisára Klaudia II. vykresľuje obraz lásky, ktorá presahuje čisto romantické gestá. Jeho mučeníctvo za lásku a vieru ponúka hlboký príbeh, ktorý hlboko rezonuje v kresťanskom spoločenstve a pripomína nám pravú podstatu dňa sv. Valentína.
V Rímskom martyrológiu z roku 2004 sa spomienka na sv. Valentína, biskupa a mučeníka už nenachádza. Najstaršia zmienka o sv. Valentínovi je v oficiálnych dokumentoch Cirkvi z 5.- 6. storočia, kde sa hovorí o dni jeho smrti okolo r. 268 v Ríme. Dátum narodenia je okolo r. 175 v dnešnom Terni. Z 8. storočia máme dokument o jeho umučení – sťatí a pochovaní … Ďalšie pramene zo 6. storočia hovoria, že sv. Valentín bol biskupom v meste Terni. Stal sa známym vďaka svätému životu, láske a zhovievavosti, horlivosti a zázrakom, ktoré robil. …
V roku 1605 na podnet pápeža Pavla V. nariadil biskup Giovanni Antonio Onorati exhumovať telo sv. Valentína. Jeho pozostatky sa našli rýchlo v zapečatenej rakve z mramoru. Hlava bola oddelená od tela, čo potvrdzuje, že sv. Valentína sťali. Pozostatky preniesli do katedrály, obyvatelia s tým však nesúhlasili, chceli, aby telo zostalo na mieste odpočinku. Rozhodli sa teda postaviť nad hrobom sv. Valentína baziliku. …
-zg-