Homília na Nepoškvrnené počatie Panny Márie
Rím, 6.12. 2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Milosť je hlbokým jadrom našej kresťanskej identity
„Nepoškvrnená“ znamená „bez poškvrny – hriechu“. Je to mariánsky titul, ktorý vyjadruje dôležitú pravdu našej viery. Je to prevzácny titul.
A predsa nevyjadruje – ako sa to v našich slovách často stáva – celé tajomstvo, ale len jeho časť. Tento titul sa skutočne obmedzuje iba na to, aby vyjadril, čím Mária nie je: Ona nie je poškvrnená. A čo Mária nemá: Nemá nijaký hriech. Myslím, že by sme sa mali pokúsiť tento titul v našej úvahe zmeniť na pozitívum.
Pri stvorení Panny Márie ju Boh nielen uchoval pre zlým, on ju aj zaodel všetkým dobrým. Z toho dôvodu sa jej v antifóne svätej omše pripisujú nasledovné slová:
„S jasotom sa chcem tešiť v Pánovi, duša mi zaplesá v mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, plášťom spravodlivosti ma zahalil ako ženícha, čo chystá veniec, ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.“ (Iz 61,10).
V liturgickej tradícii nájdeme tituly, ktoré tajomstvo, ktoré dnes v Márii slávime, môžeme vyjadriť v pozitívnom zmysle: Ona je „celá svätá“ (panagia– ako hovoria naši bratia východných cirkví), „celá krásna“ (tota pulchra, ako hovoríme latinsky). Ale najvhodnejší je titul, ktorým archanjel Gabriel oslovil Máriu v dnešnom evanjeliu (Lk 1,26-38): „milosti plná“ (grécky: kecharitoméne, čo doslova znamená: Ty, ktorá si úplne naplnená milosťou bola a zostaneš).
Zastavme sa teda na chvíľu, aby sme premýšľali o tajomstve milosti (charis), ktorej je Mária plná, aby sme si to užili! Musíme toto tajomstvo znova objaviť, lebo slovo „milosť“ je znehodnotené a stratilo účinnosť. A my ho dnes musíme znova oživiť, urobiť ho pre kresťanov živým, pulzujúcim, lebo je pre nás životne dôležité, milosť vychutnať a do milosti znova „byť zamilovaní“.
Keď čítame Nový zákon, spoznávame, že „milosť“ je kľúčovým slovom. V druhom čítaní (Ef 1,3–12) hlása sv. Pavol, že Boh nás predurčil „na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.“
V podstate majú apoštoli priniesť svetu posolstvo – posolstvo milosti. Takže v Skutkoch apoštolov nájdeme tri či štyrikrát výraz „evanjelium milosti“, to znamená celé Evanjelium je zhrnuté v tomto slove: Božia milosť. Keď sv. Pavol alebo iní apoštoli píšu listy spoločenstvám, tak ich pozdrav na začiatku znie: „Nech je s vami milosť a pokoj od Boha nášho Otca a od nášho Pána Ježiša Krista.“
Milosť je hlbokým jadrom našej kresťanskej identity a ona je aj hlbokým jadrom Cirkvi. Cirkev má účel svojho bytia práve ako ochrankyňa milosti, ako tá, ktorá ľuďom sprostredkuje milosť. A Mária, ktorá je plná milosti, je dokonalým obrazom Cirkvi, to znamená nášho spoločenstva. Aj my sme pozvaní byť naplnení milosťou, aby sme svetu darovali Ježiša!
Páter Raniero Cantalamessa OFMCap používa tento obraz: Ak vezmeme medené drôty všetky identické, rovnakej dĺžky a hrúbky a rozložíme ich na stôl, tak ich nemožno od seba odlíšiť. Ak však jeden z nich zapojíme do prúdu, tak si rozdiel všimneme. Keď ich len pozorujeme, zdajú sa všetky rovnaké, ale ak sa toho jedného dotknete, dostanete ranu prúdom a od druhých nie.
Tak je to s kresťanskými spoločenstvami, farnosťami, rehoľnými inštitútmi. Každý z nás je medený drôt. Ibaže niektorí nie sú zapojení do prúdu. Dotknete sa ich a nič sa nestane. Iní sú naproti tomu zapojení do prúdu milosti, to znamená spojení s Kristom, ktorý pôsobí mocou Duch Svätého. Keď sa dotknete týchto „drôtov“, tak si rozdiel všimnete!
Kresťan, spoločenstvá, ktoré by milosť odmietli a chceli proste žiť vlastný „prirodzený“ život – čím by boli v očiach Boha, anjelov, Márie? Boli by to prázdne schránky, mŕtva realita.
Po tom, čo sme pozorovali krásu Márie, ktorá je „plná milosti“, znova sa vydajme na cestu Adventu, ktorá je cestou obrátenia: Postavme Božiu milosť znova do centra nášho života! Ceňme si Kristove sviatosti, ktoré sú znameniami a nástrojmi, skrze ktoré nás dosiahne milosť! Ide o to prijať dar, ktorý je nám daný v Kristovi – dar, skrze ktorý aj my budeme podľa Máriinho obrazu „vyvolení pred stvorením sveta, aby sme žili svätí a nepoškvrnení pred ním.