Homília na nedeľu Najsvätejšej Trojice
Rím, 23.5.2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Kňazov a katechétov téma dnešnej slávnosti občas privádza do rozpakov. Zdá sa nám, že keď hovoríme o Najsvätejšej Trojici, musíme používať komplikovaný odborný jazyk, takže mnohí sa celkom jednoducho vzdajú toho, aby o tom hovorili. Ale ak nehovoríme o Najsvätejšej Trojici – čo nám zostáva z kresťanského hlásania viery? Zostáva iba akási diskusia o Ježišovi, sústredená na ľudské aspekty, ktorá ho minimalizuje a necháva ho zmiznúť medzi filozofmi a hrdinami minulosti. Ježiša však možno hlásať iba v Najsvätejšej Trojici s Otcom a Duchom Svätým.
Nehlásať Najsvätejšiu Trojicu je teda pravý hriech zanedbania, vyplývajúci z nebezpečného intelektualistického postoja. Nazdávame sa, že Najsvätejšia Trojica je „ťažká koncepcia“. Ale Najsvätejšia Trojica nie je nijaká koncepcia. Je to Boh!
Iste, je to tajomstvo. Ale či vari nemáme hlásať tajomstvá viery? Vtelenie, Eucharistia, vzkriesenie, spása – či sú toto „jasné a zreteľné“ idey? Či to nie sú tajomstvá, v najhlbšom zmysle slova? Sú to skutočnosti, ktoré by ľudský duch nebol schopný spoznať, keby ich Boh nezjavil. Sú to pravdy, ktoré naše chápanie nekonečne presahujú. A predsa – keď nám ich Kristus skrze Ducha Svätého sprostredkuje, uvádzajú nás tieto pravdy do skutočnosti, pre ktorú sme bolo stvorení: do samotného života Boha!
Po tom, čo sme slávili počas Adventu a Vianoc vtelenie a po tom, čo sme strávili pôstne a veľkonočné obdobie zamýšľaním sa nad utrpením a smrťou Pána, nad jeho vzkriesením a nanebovstúpením a keď sa zamýšľame nad zoslaním Ducha Svätého, uvádza nás teraz liturgia do dnešnej slávnosti, kde sú všetky tajomstvá zhrnuté!
Nebeský Otec poslal svoje Slovo a svojho Ducha do sveta, aby ľuďom zjavil tajomstvo svojho života (porovnaj liturgiu hodín dňa).
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nám zjavuje, že život Boha nie je osamelosť – je to láska! A my nepochopíme, čo je láska, ak ju nevidíme v Najsvätejšej Trojici. Otec je plnosť, ktorý plodí rovnakú lásku v Synovi a tajomstvom tejto lásky Otca a Syna je Duch.
Božská láska je taká veľká, že neuberá vlastnú identitu týmto trom Osobám, ale ani neničí dokonalú jednotu jediného Boha. Tri Osoby, ktoré nestoja jednoducho vedľa seba, ale každá je tu pre tých druhých. Boh je spoločenstvo. Aké veľké tajomstvo!
Áno, ale na základe preveľkej hojnosti svetla, nie na základe temnoty. Nedosiahnuteľné tajomstvo. Ale nie z dôvodu jeho vzdialenosti – naopak – je to to najbližšie, to najvnútornejšie v nás!
Už Mojžiš v prvom čítaní (Dt 4,32-34.39-40) túto blízkosť s úžasom hlásal: Boh hovoril sprostred ohňa a my kresťania v tom môžeme vnímať predzvesť zjavenia Otca, ktorý v Kristovi k nám hovorí skrze oheň Ducha Svätého.
Boh si veľkými znameniami vyvolil ľud a on sa o svoj ľud stará. Preto môže človek už v Starom zákone v Žalme 33 povedať:
„Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. …
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil. … Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana.“
V Evanjeliu (Mt 28,16-20) nám Kristus zjavuje Najsvätejšiu Trojicu veľmi jasnými slovami. Vysiela učeníkov krstiť „v mene Otca a Syna a Ducha Svätého“. No nielen, aby ľudí učili, že Boh je trojjediný. Vyučovanie je dôležitá úloha a beda, ak by chýbalo! Ale nie všetko sa redukuje na toto, lebo byť kresťanom nie je iba svetonázorová, doktrinálna záležitosť. Je to vstupovanie do pravého spoločenstva milosti s Kristom a medzi sebou navzájom skrze sviatostné znamenie odpúšťania hriechov a znovu zrodenie k novému životu ako údy jeho Tela, a tak prijatie do Božej rodiny!
„Krstiť“ má v gréčtine význam „vnoriť, ponoriť“. Sme vnorení, ponorení v mene Otca Syna a Ducha, to znamená do hlbokej, najvnútornejšej reality Najsvätejšej Trojice.
No povedať, že sme sa vnorili do Boha znamená aj to, že Boh sa vnoril do nás. V druhom čítaní (Rim 8,14–17) to sv. Pavol vyjadruje slovami, že sme prijali ducha synovstva, ktorý nám dovoľuje obracať sa na Otca Ježišovým hlasom a nazývať ho „Abba“, čo znamená „Ocko“. Duch Svätý nás robí deťmi Otca a súrodencami Ježiša.
Preto sme v Najsvätejšej Trojici a Trojica je v nás tak, ako je Boh Otec v Synovi a Syn v Otcovi a obaja sú v Duchu Svätom. Preto sme aj povolaní byť jedno v kresťanskom spoločenstve a sme vyslaní do sveta svedčiť o Božej láske – láske, ktorá je Boh!
-zg-