Homília na 3. Veľkonočnú nedeľu 2025
Rím, 1.5.2025 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
V týchto mimoriadnych dňoch, ktoré sú také dôležité pre život a dejiny Cirkvi v predvečer konkláve voľby nového pápeža, nám Božia prozreteľnosť dáva započúvať sa do Evanjelia o Petrovom primáte (Jn 21,1–19). „Primát“ z latinského „primus“ (prvý), označuje pozíciu prvého, ktorý všetkých ostatných v určitom ohľade presahuje.
Áno, ale v akom ohľade? Vžime sa v myšlienkach do dňa po vzkriesení Pána na brehu Tiberiadskeho mora a sledujme príbeh evanjelistu, ktorý je bohatý na symbolické prvky.
Vidíme pospolu siedmych učeníkov: „Idem loviť ryby,“ hovorí Šimon Peter. „Pôjdeme aj my s tebou,“ povedia ostatní. No práca bez Ježiša je márnou námahou – dokonca aj v Petrovej loďke a pod jeho vedením. Až zásahom vzkrieseného Pána sa rybolov stáva nielen úspešným, ale takým bohatým, že sieť už nevládali vytiahnuť, lebo bola úplne plná rýb.
V tomto bode je to ten učeník, ktorý Ježiša miloval, ktorý dosahuje „primát“. On je to, kto spozná Pána a spomeňme si, že podobný primát dosiahol už na Veľkonočné ráno, keď ako prvý prišiel k prázdnemu hrobu a ku viere!
Tento primát v rozpoznávaní sa zakladá na láske, ktorou ho Ježiš miluje. No Peter hneď na to tiež dosahuje postavenie „na prvom mieste“. Pripáše si šaty, skočí do mora a v najkratšom čase dosiahne breh. A tento primát sa zakladá na láske, ktorou Ježiša miluje!
Prejdime teraz k rozhovoru, v ktorom, Ježiš Petrovi trikrát slávnostne zveruje úlohu pásť jeho stádo. Tu je to sám Pán, ktorý sa Petra pýta, či má prvé miesto:
„Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“
Petrov primát v pastoračnej službe sa zakladá na láske ku Kristovi. Myslím, že je dôležité o tom premýšľať! Ježiš mu nehovorí: Ak miluješ moje ovce, tak ich pas. On hovorí: Ak mňa miluješ …
Naša láska k ovciam Pána je vždy čiastočná, zatienená našimi obľubami a antipatiami „skazená estetikou“. Ak by sa pastorácia na tom zakladala, možno by sme milovali deti, ale nie mýtnikov, Máriu Magdalénu, ale nie Zacheja!
Namiesto toho Peter na základe svojej bezpodmienečnej a všetko obsiahlej láske k Ježišovi bude môcť pásť celé jeho stádo, lebo ho bude milovať bez výnimky. A on ho bude milovať kvôli Kristovi, on bude ovce k nemu privádzať a odolávať pokušeniu, privádzať ich k sebe.
„Kto pasie Kristove ovce, aby ich viazal na seba, ten ukazuje, že miluje sám seba a nie Krista“, hovorí sv. Augustín. (Io. Ev., 123,5).
Láska ku Kristovi umožňuje Petrovi prekonať dvojaké pokušenie sveta – splošťovať veci a mať strach. Svet si želá Cirkev, ktorá je sploštená vo svojich postojoch. Svojimi katedrami v médiách a politikou predpisuje svet spôsoby správania, aké máme mať. Zakazuje, čo sa mu nepáči a vyžaduje poslušnosť.
Peter odpovedá jasne a zreteľne – ako vidíme v prvom čítaní:
„Boha treba viac poslúchať ako ľudí,“ (Sk 5,29).
Vzhľadom na odpor apoštolov reaguje svet prenasledovaním, hrozbami, údermi, usmrcovaním. Kristova láska vedie k tomu, že:
„Apoštoli odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.“ (Sk 5,41).
Pred Veľkou nocou Peter s dôverou v seba samého sľubuje, že aj život dá za Pána (porovn. Jn 13,37) a jeho popretie Pána tomu potom trpko odporovalo.
Sv. Augustín komentuje: „Kristus musel najprv dať svoj život za neho, aby on potom mohol dať svoj život za Krista. No teraz vo svetle vzkriesenia mocou, ktorú Duch Svätý prepožičiava všetkým, ktorí poslúchajú Boha (porovn. Sk 5,32), môže Peter svojho Majstra nasledovať až do konca.
Modlime sa za to, aby Duch Svätý dal Cirkvi takého nástupcu, ktorý toto poslanie bude v láske ku Kristovi verne plniť!