Homília na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Rím, 23.5.2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Dnešná slávnosť je mimoriadne vzácna na to, aby sme nanovo objavili zmysel svätej omše. Vyjadrené jednou vetou – spočíva v „jedení Paschy“:
„V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: ´Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?´“ (Mk 14,12).
Paschu nielen sláviť, ale jesť – Pascha, ktorú sa obetovalo a potom slávnostne jedlo, to bol Baránok, ktorý pripomínal, čo sa stalo v noci po odchode z Egypta – jeho krv, ktorou Izraeliti pomazali svoje dvere, ich zachránila pred ničivým prechodom anjela a umožnila ich vyslobodenie z otroctva.
Keď Ježiš začína verejné účinkovanie, spoznáva ho sv. Ján Krstiteľ ako „ Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta,“ (Jn 1,29).
Keď Ježiš počas Poslednej večere berie chlieb, láme ho a podáva svojim učeníkom slovami „Vezmite, toto je moje telo!“ (Mk 14,22), tak jasne ukazuje, ako je jeho smrť na kríži obetou pravého Baránka, ktorý veriacich vyslobodí z otroctva hriechu a vovedie ich do slobody Božích detí.
„Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: ´Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.´“(Mk 14, 23-24)
Starovekí Židia pečatili zmluvu krvou obetovaných zvierat. Jasne to vidíme v prvom čítaní (Ex 34, 3–8). Pri Poslednej večeri sa Ježiš odvoláva na Mojžišove slová: Toto je krv zmluvy, ktorú Pán na základe všetkých týchto slov s vami uzaviera.
Krv zmluvy znamená dve veci. Po prvé – stať sa pokrvnými príbuznými. Po druhé – želať si krv na seba, ak zmluvu zradíme. Mojžiš kropí krvou obetovaných zvierat oltár, aj samotný ľud. Krv, ktorá znamená život, ukazuje, že zmluva je životne dôležitá. Kropenie oltára a ľudu znamená, že medzi ľudom a Bohom je spoločenstvo: Vo vernosti zmluve žije ľud život Boha. Ale ak ľud vernosť zradí, tak musí byť preliata krv, aby sa odčinila vina a znova nastolila spravodlivosť.
To všetko sa deje v Starom zákone vo forme symbolov a postáv: Býky a kozly nie sú ľud, ale oni ľud predstavujú. Oltár nie je Boh, ale Boha predstavuje. Krv nie je božský život, ale symbolizuje ho. Stan je obrazom nebeskej svätyne atď.
Teraz sa staroveká liturgia znamení, symbolov a zobrazení nahrádza skutočnosťou:
„Raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie,“ (Hebr 9,12).
Pri Poslednej večeri ohlasuje Ježiš, že nová zmluva, ktorú sľubovali proroci, sa teraz uskutočňuje v jeho Krvi – v Krvi jeho smrti na kríži. Ježiš svoju obetu vykúpenia sviatostne anticipuje a ukazuje, ako jeho obetované Telo a jeho preliata Krv teraz tvoria novú zmluvu, ktorá je v ňom a s ním pre celé ľudstvo dokonaná.
Kresťania videli v Eucharistii od počiatku jej obetu: „Na deň Pána sa zhromaždite, lámte chlieb a slávte Eucharistiu. Najprv však vyznajte hriechy, aby obeta bola svätá“ (Didaché).
V Starom zákone bola obeta oslobodenia, zmluvy a spoločenstva, odčinenia a vďakyvzdania. Jedna Kristova obeta obsahuje v sebe všetky tieto hodnoty a prekonáva ich – obetu Paschy, oslobodenia, obetu zmluvy a spoločenstva s Bohom, obetu pokánia za hriechy, obetu vďakyvzdania. A to posledné je aj pôvod názvu Eucharistie – vďakyvzdania.
Dnešná slávnosť je pre každého z nás pozvaním vysloviť Kristovi za jeho úplnú odovzdanosť naše vrúcne „Ďakujem!“ Za jeho pravé Telo ako pokrm a za jeho Krv ako pravý nápoj. Najlepším spôsobom ako túto vďaku vyjadriť je dôstojne sa zúčastniť tejto najsvätejšej sviatosti, prisvojiť si Eucharistiu – vďaku, ktorú Kristus prináša Otcovi – aby sme túto vďaku prinášali spolu s ním, ním živení a skrze jeho Ducha Svätého podnecovaní a zjednotení.
-zg-