Svet poukazuje na myšlienku, ktorá ho robí tým, čím je

Homília na druhú nedeľu po narodení Pána  

Rím, 2.1.2025 (CNA)   Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.

Na druhú nedeľu po Vianociach nám liturgia dáva zamyslieť sa nad hĺbkou tajomstva, ktoré slávime. My už to dianie poznáme –  zvestovanie anjela Márii, narodenie Dieťaťa Ježiša, klaňanie sa pastierov. Teraz sme pozvaní pochopiť, kto je toto Dieťa, ktoré sa narodilo a prečo sa narodilo. Toto tajomstvo je zhrnuté do verša Evanjelia, ktorý počúvame v nedeľu:

„Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“

Čo len je toto „Slovo“, o ktorom sa hovorí? Je to Božia múdrosť, ktorá v prvom čítaní hovorí o sebe samej. Toto Slovo je „začiatok“ všetkých vecí, prvá príčina, z ktorej všetko vychádza, „Svetlo“, ktoré robí svet krásnym a usporiadaným.

Ľudia odjakživa chápali, že tento pekný a usporiadaný svet sa nemohol stvoriť sám!  Svet poukazuje na myšlienku, ktorá ho urobila tým, čím je. Mojžiš a proroci jasne učia, že všetko, čo existuje, bolo stvorené skrze Božiu múdrosť. Ľudia mohli istým spôsobom vstúpiť do kontaktu s Božou múdrosťou skrze slová zákona, skrze výpovede prorokov, skrze pozorovanie mudrcov. Ba ešte viac – na púšti mali Izraeliti Stan zjavenia, ktorý sa neskôr stal jeruzalemským chrámom. Tam mohli tajomným spôsobom vstupovať do kontaktu s Bohom.

Ale teraz sa veci radikálne menia: Božie slovo,  jeho zákon, jeho múdrosť- Boh sám prišiel, aby prebýval medzi nami, alebo – ako hovorí Jánovo Evanjelium – on si rozbil medzi nami stan. Človek Ježiš je „stanovaním“ Boha v našom svete.

„Ježišovo Telo, jeho ľudská existencia je  ‚stanom‘ Slova“ (Benedikt XVI). Ježiš je Božie Slovom, on je zákon, on je múdrosť, ktorá sa stala Telom. My stretávame Boha v tej miere, v akej stretávame Ježiša.

Koľké podivuhodné idey v nás vznikajú o Bohu! Do koľkých protirečení upadáme, keď chceme pochopiť svojím rozumom kto je Boh! Sú ľudia, ktorí v mene Boha iných zabíjajú, ktorí sa sami zabíjajú, hlásajú demokraciu, kážu pokoj, kážu násilie, kážu vojnu!

Ale keď chceme Boha skutočne poznať, tak niet nijakej inej cesty, ako Ježiša spoznávať, ako hľadieť na neho, na to, ako žil, počúvať, čo hovoril, pozorovať, čo konal. Ježiš prichádza od Boha, on je Boží Syn, on Je Boh.

A v dnešnom Evanjeliu je ešte hlbší aspekt:

„Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno …“

Tí, čo veria v Ježiša, sa mu stávajú podobnými, stávajú sa Božími deťmi a ako hovorí sv. Pavol, „svätými a nepoškvrnenými v láske“.

Ale je pre nás úbohých hriešnikov možné, stať sa svätými a nepoškvrnenými? Aké úsilie vôle by sme museli vyvinúť?  Akému náročnému zákonu sa podrobiť? Osloboďme sa od tejto myšlienky! Sv. Ján nám hovorí:

„Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Ak by kresťanstvo bolo zákonom, boli by sme stratení, lebo dodržiavanie zákona závisí od vôle človeka a my by sme nikdy nedokázali byť „svätí a nepoškvrnení“.  Kresťanstvo je však milosť, teda bezplatný dar Božej dobroty, ktorý mení náš život.

My sa nestávame novým človekom – pripomína nám sv. Ján ešte raz – preto, že nás „telo a krv“ (teda ľudské sily) uvádzajú do nového stavu. My sme sa znova nenarodili z vôle človeka, ale z vôle Boha, z jeho milostivej vôle.

My sme vyzvaní tento plán prijať, veriť v Ježišovo meno, to znamená nechať ho rozbiť si stan v našom živote a dôverovať mu! Až keď toto urobíme, môžeme sa zaoberať odpoveďou našej vôle a tak na jeho lásku odpovedať našou láskou k nemu a ku všetkým.

-zg-