Homília na 15. nedeľu cez rok
Rím, 11.7.2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Bohoslužba slova na túto nedeľu zdôrazňuje tajomstvo nášho kresťanského povolania, najmä v jeho prorockom rozmere. V druhom čítaní (Ef 1,3–14) hovorí sv. Pavol, že Boh si nás v Kristovi vyvolil „ešte pred stvorením sveta, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“. To je naše povolanie – svätosť!
Nesmieme sa uspokojiť s tým, že budeme jednoducho „dobrými ľuďmi“, musíme sa stať svätými! Nesmieme sa uspokojiť s tým, že nebudeme nikoho nenávidieť. My musíme žiť v láske, ktorá nás napĺňa láskou k Bohu a k blížnemu.
To je nádherný cieľ. Ale kladieme si otázku – je to aj realizovateľné? Ak dôverujem iba svojej sile, tak znie odpoveď: „Nie.“ Ale my môžeme dôverovať Božej milosti – a Boh robí všetko možným!
Sv. Pavol hovorí, že Otec nás požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním skrze naše spoločenstvo s Kristom v nebi. Preto môžeme robiť to, čo od nás žiada.
Keď vidíme svoju slabosť a svoju biedu a počujeme Božie volanie, musíme sa modliť slovami sv. Augustína:
„Pane daj mi, čo prikazuješ a prikazuj, čo ty chceš!“
To je cesta na získanie toho, čo Boh od nás chce. Ale je to aj cesta na získanie toho, čo my od Boha chceme. V žalme 85 sa modlíme slovami:
„Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu.“
A Pán odpovedá:
„Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.“
Čo to znamená? Znamená to, že láska je plodom pravdy a že pokoj je plodom spravodlivosti. Pán teda hovorí:
Keď chcete moju spásu, moju lásku, tak chráňte a bráňte moju pravdu! A keď chcete môj pokoj, tak chráňte a starajte sa o spravodlivosť! A pravda a spravodlivosť – to je svätosť.
Žiaľ my často požadujeme žať plody bez toho, aby sme sa starali o rastliny. My chceme milosrdenstvo, pokoj, spásu, ale my sa nevenujeme pravde a spravodlivosti. Preto nám Pán posiela prorokov a apoštolov, aby nám pripomínali tú pravú cestu.
Kto sú tí proroci a apoštoli dnes? Každý muž a každá žena, ktorí počúvajú Božie slovo a veria, sú povolaní byť prorokmi, to znamená druhým hlásať Evanjelium.
Každý z nás je povolaný a vyslaný ku svojej rodine, k svojim susedom, kolegom, aby im prinášal Božie slovo. A niektorí sú priamejšie povolaní so zvláštnym povolaním do prorockej a apoštolskej služby.
Tí s istotou narazia na nepochopenie a prenasledovanie, ako prorok Amos v prvom čítaní (Am 7,12–15). Kňaz Amaziáš si myslí, že Amos je nádenník a keďže Amosove posolstvo bolo mimoriadne silnou výzvou k pravde a spravodlivosti, Amaziáš mu hovorí: „Choď, jasnovidec, bež do judejskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj!“ Ale Amos odpovedá: Ja neprorokujem, aby som si zarobil na chlieb: „Pán ma vzal od stáda a povedal mi: ‚Choď, prorokuj môjmu ľudu, Izraelu!‘“
U prorokov a apoštolov je tu však vždy pokušenie stať sa nádenníkmi. Niekto si môže začať myslieť: Keď budeme mať viac peňazí, budeme mať aj viac možností hlásať Evanjelium, teda zarábajme peniaze, aj keď preto musíme zradiť pravdu, spravodlivosť a Evanjelium.
Preto Ježiš prikazuje apoštolom v dnešnom Evanjelium sv. Marka (Mk 6,7–13), aby si okrem palice nebrali na cestu nič – „ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska“.
Hlásatelia Evanjelia musia byť slobodní, aby mohli prinášať ľuďom slobodu. Musia byť vášnivo zapálení za pravdu a spravodlivosť, aby mohli prinášať ľuďom milosrdenstvo a pokoj. Musia byť plní lásky, aby mohli ľudí viesť ku svätosti! To je povinnosť každého z nás. Môžeme vidieť svoju neschopnosť, svoje slabosti, ale my vieme tiež, ako sa máme modliť:
„Pane daj nám, čo prikazuješ a prikazuj, čo ty chceš!“
-zg-