Homília na nedeľu Zoslania Ducha Svätého
Rím, 16.5.2024 (CNA) – Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.
Každý vie, že Cirkev na Turíce slávi vyliatie Ducha Svätého. V prvom čítaní (Sk 2,1–11) nám liturgia každý rok prezentuje príbeh tejto udalosti. Iné čítania sa menia podľa liturgických nedeľných cyklov, aby prehĺbili rôzne aspekty tajomstva, ktoré slávime.
V tomto roku nám Evanjelium (Jn 15,26–27; 16,12–15) ukazuje jednu zo zásadných úloh Ducha Svätého v našom živote. Ježiš ho nazýva Paraklét – pojem, ktorý vlastní rôzne odtiene významu: Obhajca, Príhovorca, Utešiteľ. Ale všetky poukazujú na jeho pôsobenie v prospech veriacich. A ako zhrnieme toto pôsobenie? Ježiš hovorí:
„On o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo.“
Vydávať svedectvo znamená spoznanú pravdu potvrdiť. Preto nám Ježiš hovorí, že Paraklét je „Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca“.
V Evanjeliu sv. Jána slovo „pravda“ ukazuje Božiu realitu. Ježiš hovorí: „Ja som pravda“ (Jn 14, 6), pretože on je „jednorodený Syn, plný milosti a pravdy, ktorý vychádza od Otca“ (Jn 1,14) a „verný a pravdivý Svedok,“ (Zjv 3,14).
V pozemskom živote vydal Ježiš svedectvo o Otcovi tým, že ľuďom ohlásil celú pravdu: „oznámil som vám všetko, čo som počul od svojho Otca“. (Jn 15,15). Ale dnes dodáva: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“
Zdá sa, že je to protirečenie. Ježiš nám iste povedal všetko, ale aby sme toto „všetko“ skutočne pochopili, potrebujeme ďalšie vysvetlenia, prehĺbenia a zvnútornenia, ktorých bremeno by sme bez Ducha Svätého neuniesli. My ich nedokážeme poznať, ale dokonca aj keby sme ich poznali, neboli by sme schopní ich „zniesť“ a oni by nás rozdrvili.
Veď to teda uznajme! Ak sa nám zdá príliš ťažké niesť bremeno toho, čo Ježiš už povedal učeníkom, toho, čo čítame v Evanjeliu: Milujte svojich nepriateľov; dávajte a nič za to nečakajte; je lepšie dať si vylúpiť oko, ako sa nechať zviesť Zlým; vezmite svoj kríž a nasledujte ma – ak nie sme schopní uniesť ani len tieto bremená, čo bude potom s tým, čo čo nám zjaví Duch Svätý?
V skutočnosti nám nezjavuje nijaké iné veci. On nás privádza k tomu tieto veci spoznávať tak, že nám dáva stále väčšiu lásku, ktorá dokáže uniesť stále väčšie požiadavky!
Sv. Augustín hovorí: „aby ste teda rástli a pochopili ho […] nemusíte vyprosovať a dúfať od toho učiteľa, ktorý sa obracia k vašim ušiam, t. j. sadí a zalieva vonkajšou činnosťou, ale od toho, ktorý rast dáva“ (Ioh. Ev., Om. 97,1).
Preto nám druhé čítanie (Gal 5,16–25) hovorí o pôsobení Ducha Svätého ako o princípe prinášania ovocia: „Ovocie Ducha je láska.“
Láska, o ktorej hovorí sv. Pavol, je zameranie srdca na Božiu česť, na splnenie jeho vôle a na blaho iných. Duch Svätý v nás pôsobí a dáva nám schopnosť toto bremeno niesť s „radosťou, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vernosťou, miernosťou, zdržanlivosťou.“
On nás robí k tomu schopnými. My to však musíme chcieť! Preto ho musíme neustále vrúcne prosiť: „Duchu Svätý príď z neba a vyšli nám zo seba žiaru svetla pravého …
Iba tak sa v nás uskutočnia Ježišove slová: „Aj vy vydávajte svedectvo.“ Lebo spoznaná pravda sa stáva ovocím Ducha, ktorá umožní svetu v ľudských tvárach Kristových učeníkov vytušiť charakteristické rysy neviditeľného zjavenia obrazu Otca!
-zg-