Kázeň na sviatok Zjavenie Pána
Drahí bratia a sestry, keď ideme niekam na návštevu, patrí sa, aby sme so sebou vzali nejaký dar. Darčeky sú bežnou súčasťou návštev a môžeme si dovoliť zvoliť niečo jednoduché a lacné, najmä pri bežných príležitostiach. No, ak sa chystáme na výnimočnejšiu návštevu, napríklad na výročie, je vhodné vybrať niečo špeciálne. Dar by mal byť pekný, cenný a potešiť príjemcu.
Ak by sme však mali ísť na návštevu samotnému Božiemu Synovi, aký dar by sme mu priniesli, milí bratia a sestry? Aký dar by sme zobrali Ježišovi Kristovi, keby sme ho mali ísť navštíviť? Samozrejme, žiaden dar by nebol dostatočne cenný a veľký, aby bol hodný Božieho Syna. Boh je natoľko vznešený, že na jednej strane nič nepotrebuje, a na druhej strane sa mu nič nevyrovná. Väčšinou by to mohli byť symbolické veci, preto sa pozrime na troch mudrcov, ľudovo nazývaných aj Troch kráľov, ktorí prichádzajú z východu, aby sa poklonili Božiemu Synovi, Mesiášovi – novému židovskému kráľovi. Priniesli mu dary, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu: zlato, kadidlo a myrhu.
Ak sa zamyslíme nad týmito darčekmi v kontexte požehnania príbytkov, najmä v čase Zjavenia Pána, tak je vyjadrený zmysel týchto darov.
V tejto modlitbe požehnania sa modlíme týmito slovami: „Požehnaj tento príbytok i všetkých, čo v ňom bývajú, aby ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete, zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“ V tejto modlitbe požehnania je akoby vyjadrená symbolika týchto darov.
Zlato je naozaj cennou komoditou, niečím, za čo sa dá kupovať a predávať, niečo, čo má vnútornú hodnotu. Takisto samotná láska, ako je vyjadrené v tomto bode, je cena a hodnota sama osebe. Ježiš Kristus prináša najdôležitejší dar lásky, potvrdzujúc tak najväčší príkaz Boží – milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého.
Čo sa týka myrhy, tá symbolizuje utrpenie. Myrha, ako balzam, bola historicky používaná na balzamovanie mŕtvych tiel a taktiež na odstránenie zápachu. V tomto kontexte symbolizuje utrpenie, ktoré bolo súčasťou života Ježiša Krista za nás, keď trpel za naše hriechy a jeho utrpenie bolo zavŕšené smrťou na kríži, aby sme my mohli žiť. Samozrejme, Pán Ježiš premohol nielen smrť, ale aj toto utrpenie, vychádzajúc víťazne zo zmŕtvychvstania. Avšak, predsa len, bolo súčasťou jeho života.
Posledným darom, ktorý priniesli, bolo kadidlo. Kadidlo symbolizuje modlitbu, pretože v chráme sa pálilo ako symbol modlitby, ktorá stúpa k Bohu. Keď sa modlíme, aj naše modlitby stúpajú ako ten dym smerom hore k samotnému Bohu. V Starom zákone, v knihe Genesis, keď Kain a Ábel obetovali Bohu, dym mal symbolizovať, že obeta bola prijatá, pretože modlitba bola vypočutá. Naopak, dym, ktorý nešiel smerom hore, symbolicky naznačoval, že obeta nebola prijatá Bohom.
Milí bratia a sestry, čo by sme my priniesli Bohu za obeť alebo čo by sme mu priniesli ako dar? Čo by mohol byť tým symbolickým darom? Vidíme, že to zlato lásky môžeme aj my dávať – lásku, ktorú môžeme prejavovať svojim blížnym, prejavujeme samotnému Bohu, ktorá má byť súčasťou nášho života, súčasťou nás samých. Taktiež utrpenie, ktoré sprevádza náš život, a môžeme ho premieňať na dobro, na požehnanie pre nás samých aj pre požehnanie našich blížnych. Utrpenie je teda súčasťou nášho života a samozrejme aj modlitba. Modlitba má byť súčasťou nášho každodenného života. Ráno, keď vstávame, celý deň je ideálne, keď máme myšlienku spojenú s Bohom. A večer, v modlitbe, keď ideme spať. Tieto dary, symbolicky povedané, môžeme prinášať Bohu: lásku, utrpenie a modlitbu. Tak nech aj naše dary sú naozaj úprimné a prinesú požehnanie. Amen.