Kázeň na nedeľu Krstu Krista Pána rok B
Drahí bratia a sestry, oslavujeme nedeľu Krstu Krista Pána, a práve dnes nám Sväté písmo poskytuje svedectvo, v ktorom Ján Krstiteľ hlása a hovorí: „Po mne prichádza mocnejší než som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.“ Veľmi striktne rozlišuje medzi krstom, ktorým krstil on, a tým, ktorým budeme pokrstení v mene Najsvätejšej Trojice. On nazýva krst „krstom Duchom Svätým“ a sám nemal ako vedieť, že budeme raz pokrstení Duchom Svätým – to mu bolo zjavené. Ján krstil krstom pokánia, kedy si ľudia uvedomovali svoje hriechy. Priznávali sa a ľutovali svoje hriechy, a keďže boli akoby pokrstení vodou, tá voda mala zmyť z nich hriech. Aj keď koniec koncov nestačilo to na Božie odpustenie. Predsa ide o to, o čom hovorí: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.“ Toto bola príprava na ten skutočný krst, kedy Ježiš Kristus svojím životom, svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, svojím utrpením, prináša veľké dobro. To veľké dobro je krst, v ktorom nám je zmytý dedičný hriech, krst, kedy sa stávame Božími deťmi, krst, kedy sme otvorení Božej milosti, krst, kedy prijímame vykupiteľské dielo Ježiša Krista a nakoniec krst, kedy môžeme byť po svojej pozemskej púti spasení. Toto je ten skutočný jediný krst, ktorý prijímame, aby sme mohli žiť v Božej milosti.
Prijali sme krst ešte ako malé deti, a neuvedomujeme si to, predsa sme vyrastali v Božej milosti. Berieme veľa vecí ako samozrejmosť, ktoré k nám prichádzajú ako Božia milosť, možno v podobe pokojného života, možno ako tichá radosť v našom živote, možno ako stabilita v uvedomení si, že hoci tento svet je nestabilný a neistý, predsa nás čaká niečo isté – Boh, ktorý nám to pripravil, keď raz odídeme z tohto sveta, aby sme mohli byť spasení. Čaká nás množstvo milosti, ktoré nám Boh dáva skrze krst.
Takže, milí bratia a sestry, je dôležité, aby sme vedeli túto milosť krstu, ktorú sme raz prijali, rozvíjať. Samozrejme, prijímame aj ďalšie milosti skrze milosť, ktorú prijímame z Eucharistie. Ďalšia iniciačná sviatosť je birmovanie a tiež sviatosti, ktoré sú blízke práve krstu.
Hovorí Ján Krstiteľ: „To bol naozaj iba krst pokánia, pokánie, ktoré by malo byť tiež vlastné nášmu životu, keďže túžime po Božom odpustení. No ten skutočný krst prináša až Ježiš Kristus. Krst je prvou a najdôležitejšou sviatosťou, bez ktorej za normálnych okolností človek nemôže byť spasený. Samozrejme, existujú aj výnimky. Človek, ktorý si neuvedomuje dôležitosť krstu a nie vlastným pričinením nie je pokrstený, môže samozrejme prísť do neba, ale krst potrebujeme. Krst potrebujeme na dobrý život tu na zemi, a krst potrebujeme aj na večný život v nebeskom kráľovstve.
Tak milí bratia a sestry, tak ako sme počuli v závere dnešného evanjelia, keď Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša Krista. A v tom okamihu, ako vystúpil z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostúpil na neho. Z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Takýto tajomný hlas zaznieva nad každým človekom, aj keď ho fyzicky nepočujeme. Každý človek, či už malé dieťa, či dospelý, má svoj jedinečný vzťah s Bohom, ktorý nás vedie na ceste života. Zaznieva taký tajomný hlas: „Ty si môj milovaný syn, v tebe mám zaľúbenie,“ samozrejme Ježiš Kristus je pravý Boží Syn. My sme adoptované Božie deti, no aj my sme milované Božie deti. Práve preto, že sme milované Božie deti, poslal Boh svojho Syna, Ježiša Krista, aby nás vykúpil z našich hriechov, aby vykonal vykupiteľské dielo. Preto budeme nesmierne vďační. Buďme vďační, že sme pokrstení, že patríme do Božej rodiny, že máme pripravené nebo, o ktoré sa máme, samozrejme, celý život snažiť dosiahnuť, ale už je dokorán pre nás otvorené. Takže ďakujme Bohu za túto veľkú milosť, ktorú sme dostali.
Amen.