Kázeň na 6. Veľkonočnú nedeľu rok B
Milí bratia a sestry, začnem poslednou vetou dnešného evanjelia, ktorá znela: „Toto vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.“
Keď som čítal túto vetu, ktorá znela: „Toto vám prikazujem,“ napadol mi ešte jeden príkaz, ktorý dal Boh človeku, a ten znel: „A Pán Boh prikázal človeku, aby z všetkých stromov raja mohol jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, istotne zomrieš.“ Toto bol prvý príkaz. Boh dal človeku Adamovi, a tak predstaviteľom ľudstva, prikázal: „Nejedz.“
Dalo by sa povedať, že je to ten negatívny príkaz. „Nejedz,“ „nesmieš robiť,“ „neurobíš“ – tieto slová nám ukazujú to negatívne, čo nesmieme. Ale keď čítame dnešné evanjelium, nachádzame ďalší príkaz. Mohli by sme povedať, že je to jeden z tých posledných, možno dokonca posledný priamy príkaz, ktorý dáva sám Ježiš Kristus človeku. Znie: „Milujte sa navzájom.“ Tento druhý príkaz uzatvára rámec života človeka a ľudstva a prináša pozitívnu perspektívu.
Vidíme, že Pán Ježiš rozvíja tento príkaz lásky a ukazuje nám, že láska nie je iba o citoch. Láska, ako sme počuli slovami Ježiša Krista, je o plnení Božích prikázaní. Keď Ježiš hovorí: „Ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske,“ aj my máme zachovávať prikázania nášho nebeského Otca. Ten, kto zachováva prikázania, má v sebe lásku.
Ale Pán Ježiš ide ešte ďalej. Nie je to iba o zachovávaní prikázaní. Ježiš hovorí: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Láska je aj obeta. Obetovať sa pre niekoho, obetovať sa pre niečo, to je tiež láska. V tomto Ježišovom slova zmysle aj plnenie Božích prikázaní zahŕňa aj obetu.
Aby sme mohli žiť touto Božou láskou, musíme počúvať Božie slovo. Duch Svätý, Božia láska, zostupuje na tých, čo počúvajú slovo. Blíži sa sviatok Zoslania Ducha Svätého. Čím viac budeme počúvať o Duchu Svätom, tým viac budeme schopní plniť všetko, čo nám Boh prikázal alebo zakázal, aby sme takto kráčali v ústrety Pánovi. Amen.