Kázeň na Sviatok Pánovej večere
“Chápete, čo som vám urobil?” Pýta sa Pán Ježiš svojich učeníkov. Chápeme, milí bratia a sestry, čo Pán Ježiš urobil? Navonok by sa dalo povedať veľmi jednoducho: zobral si vodu, zobral si nejaký uterák, alebo prepásal sa nejakou zásterou, išiel a fyzicky umyl svojim učeníkom nohy. A tým urobil nejaké dobro, nejaký dobrý skutok pre svojich učeníkov. Aj samozrejme musíme za to ísť oveľa hlbšie. Nemôžeme ostať iba pri tom vonkajšom, že umyl nohy. Sám Pán Ježiš rozvíja túto myšlienku a hovorí: “Vy ma oslovujete učiteľ a Pane a dobre hovoríte? Lebo to som, keď som teda ja Pán a učiteľ, umyl nohy vám. Aj vy si máte nohy umývať.” Čiže aj vy máte robiť podobne, aj vy máte konať tak, ako som konal ja. Pán Ježiš dáva svojim učeníkom veľké posolstvo. Sám dobre vie, že za krátku chvíľu ho chytia, odsúdia, umučia a zabijú, pochovajú. Pán Ježiš vstane z mŕtvych, bude ešte pár dní na tejto zemi, vystúpi na nebesia a celá tá ťarcha toho, čo ich učil a hlásal, ostane na učeníkoch. Tí, ktorých Pán Ježiš učí, tí, ktorým odovzdáva posolstvo, budú mať silu Ducha Svätého. Ale predsa sú stále ľudia, tí, ktorí budú prenasledovaní, a tí, ktorí budú apoštolmi. Pán Ježiš práve dnes nám odovzdáva to svedectvo lásky. Svedectvo dobra, dobrých skutkov on, ktorý je Pán a učiteľ, sa ponížil, obetoval, urobil dobro pre svojich učeníkov. O čo zvlášť, bratia a sestry, máme robiť podobne. Aj my sa máme vedieť ponížiť, zohnúť sa, ísť proti sebe, urobiť dobrý skutok. Samozrejme, tie dobré skutky voči našim blízkym, tým, ktorých máme radi, sa robia ľahko, robia sa dobre, nie sú to možno veľké námahy. Vieme sa aj ponížiť, vieme sa aj zaprieť a urobiť a urobiť dobrý skutok voči človeku, ktorý nám je cudzí, alebo človeku, ktorý nám je nepríjemný, či dokonca človeku, ktorý nás prenasleduje? Aj vtedy máme poslúchnuť Ježiša Krista. Aj vtedy máme konať ako on robil. Podobne hovorí úplne na záver: “Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.” Pán Ježiš nám dal veľký príklad, aby sme ho nasledovali. Takže čo s tými, ktorí nás prenasledujú, zle nám robia, sú nám nepríjemní? Poviem to tak ľudsky, možno sa budeme strániť, možno budeme od nich utekať preč. Možno urobím nejakú bariéru či hrádzku. Možno ale toto nie je ten príklad, ktorý nám dal Pán Ježiš dnes.
Pán Ježiš nám dal veľký príklad, aby sme konali dobro všetkým práve dnes v Štvrtok Pánovej večere. Dnes si spomíname si nielen na ten skutok, dobrý skutok lásky, ktorý nám dáva Pán, ale spomíname si aj na ustanovenie Eucharistie tým nekrvavým spôsobom. Inými slovami, poslednú večeru. Pán Ježiš práve dnes ustanovuje Eucharistiu, a nie nadarmo sú tie tri, čiže ustanovenie eucharistie, ustanovenie kňazstva a príklad činorodej lásky spojené. Sú si blízke, dopĺňajú sa a pomáhajú si, pretože konať dobro voči tým, ktorí nás prenasledujú, je niekedy nadľudsky ťažký. Nedá sa. Tam narážame na tú hranicu toho ľudského prirodzeného, ale práve Eucharistia je tým duchovným pokrmom, ktorý nás môže posunúť oveľa ďalej, oveľa vyššie, aby sme prekonali iba tie ľudské hranice, vedeli s láskou vykonať dobrý skutok aj voči tomu, ktorý nám je nepríjemný, voči tomu, ktorý nám zver robí, prenasleduje nás. Aby sme doslova prekročili tie ľudské hranice. Oslavujeme ustanovenie Eucharistie ako duchovnú silu, ktorú nám Pán Ježiš odovzdáva. V Cirkvi neustále pretrváva a bude pretrvávať až do skončenia sveta. Práve dnes sa skláňame pred týmto veľkým darom a uvedomujeme si, že iba skrze Božiu milosť a pomoc, ktorá nám prichádza z neba, aj a hlavne skrze podobu Eucharistie, môžeme ísť ďalej. Môžeme nasledovať Ježiša Krista.
Ako som už spomínal, Pán Ježiš nám dal príklad, aby sme robili ako on robil, aby sme ho nasledovali veľmi podrobne, aby sme išli za ním v tom, ako nás učí a čo nám ukazuje. Sami si povieme, je to nadľudské. Je to nemožné, ale je to nemožné iba pre človeka. To, čo je nemožné človeku, je možné Bohu, a skrze Božiu pomoc a milosť je to možné aj nám. Práve dnes má súvis aj s tou sviatosťou ustanovenia kňazstva, pretože bez kňazov by nebola eucharistia, bez kňazov by neboli sväté omše, nebol by tento veľký dar. Dnes sa máme modliť, ďakovať Bohu, a veľmi si pripomínať, že tieto veľké dary sú v Cirkvi od čias Ježiša Krista. Sviatosť kňazstva, sviatosť Eucharistie a práve ten príklad činorodej lásky sú spojené. Amen.