Kázeň na Nedeľu svätej rodiny
Drahí bratia a sestry, v dnešnom Božom slove na sviatok svätej rodiny sa stretávame s veľkými osobnosťami. Hneď v prvom čítaní počúvame o Abrahámovi, človekovi, ktorého povolal Boh, aby odišiel a išiel tam, kam ho Pán Boh povoláva. Hoci ho Pán Boh predurčil na veľkú úlohu, veľkým spôsobom ho požehnal. Abrahám vidí a cíti, že mu čosi veľmi dôležité chýba, sám hovorí: “Odchádzam bezdetný, a dedičom môjho domu bude Damašský Eliezer.” Chýba mu potomok, a to zvlášť, keďže už Abrahám je vo vysokom veku, a všetko, čo má, tak zdedí cudzí človek, nie jeho potomok. Nebude pokračovať v jeho línii. Vidíme však, že Pán Boh ho uisťuje, keď mu hovorí, “Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš,” a uisťuje ho, že také bude jeho potomstvo. Asi to najkrajšie, čo počúvame, je, že Abrahám uveril Pánovi, a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Uveril Pánovi. Bol to človek spravodlivý, a vidíme, že Pán Boh ho požehnal. Požehnal ho a jeho žena Sára počala potomka, ktorému dali meno Izák. Avšak počala ho v starobe, nie hneď, nie vtedy, keď bola mladá alebo produktívna, ale až v starobe. Pán Boh požehnal Abrahámovi tým najväčším darom.
Dnešné evanjelium hovorí o ďalšej veľkej osobnosti, Simeonovi, ktorý žil v Jeruzaleme. Bol to človek spravodlivý a nábožný, očakávajúci potechu Izraela. Opäť sa stretávame s jednotlivcom, označovaným za spravodlivého, a tentokrát počúvame, že na ňom bol sám Duch Svätý, ktorý ho viedol. Keď prišiel do chrámu, Simeon dostal veľké požehnanie a dar, kedy mohol vlastnými rukami prijať Mesiáša, Ježiša Krista. Počúvame aj o prorokinke Anne, Fanuelovej dcére, ktorá, podobne ako Simeon, neopúšťala chrám, slúžila Bohu dni i noci pôstom a modlitbami. Pán Boh ju požehnal v tú chvíľu, keď prišla na miesto, kde priniesli bábätko Ježiša. Aj ona mohla zažiť toto veľké požehnanie, keď ho videla a tešila sa z neho.
Opäť vidíme, že Pán Boh požehnáva ľudí vo vysokom veku, čo je naozaj zaujímavé.
Boh im dáva akoby to najviac, najlepšie, najkrajšie počas celého ich života. Dôležité je, aby tí ľudia, ktorí chcú zažiť Božie požehnanie, boli Bohu verní, aby mu verili, dôverovali mu a zostali blízko Neho, podobne ako to robili Simeon a prorokyňa Anna, ktorí doslova bývali blízko Boha a boli mu verní až do svojej staroby.
Svätý Jozef a Panna Mária. Myslím si, že o nich nemusíme veľa hovoriť, pretože naozaj to boli vynikajúci ľudia. Sám Jozef je nazývaný vo Svätom písme človekom spravodlivým. Panna Mária je bez hriechu počatá a sama Bohom vyvolená, keď prichádza anjel Gabriel, aby ju povolával a dal jej to pozvanie, aby sa stala Matkou Božieho Syna.
Práve na dnešný sviatok Svätej rodiny tu stoja všetky tieto osobnosti. Všetci boli verní Bohu, niektorých Pán Boh požehnal v starobe na konci života, iných v mladom veku, ako sa to stalo Jozefovi a Panne Márii. No všetci boli Bohu verní, očakávali Božie požehnanie, ktoré prišlo.
A tak, milí bratia a sestry, práve v dnešný deň, keď slávime Svätú rodinu, chceme si istým spôsobom pripomínať všetky tie rodiny, ktoré sú na tomto svete. Tieto rodiny sú podobné akoby základnej inštitúcii rodiny alebo samotnému Božiemu povolaniu či poslaniu byť rodinou – mužom a ženou, ktorí si dajú sľub vernosti až do smrti, prijmú svojho potomka, vychovávajú ho. Títo sa stávajú rodinou.
Avšak, vidíme, čo sa deje aj v dnešnom svete s rodinou, ako na ňu útočí, ako sa snaží rozbiť inštitúciu rodiny a nahlodať ju tým spôsobom, že sa zavádzajú alternatívy rodiny, akoby atrapy rodiny, ktoré nie sú Božím požehnaním a nie sú ustanovené Bohom ako rodiny. Preto je naozaj veľmi dôležité bojovať za tú pravú rodinu – rodinu, ktorú ustanovil sám Boh.
Boh už v Starom zákone, čo potvrdzuje aj Ježiš Kristus v Novom zákone, požehnáva rodinu. Dôležité je, aby sme rodinou, tak ako tí dnešní predstavitelia, boli verní Bohu, a Božie požehnanie môže prísť možno v mladosti na deťoch, v prosperite, v dobrom, ale možno aj neskôr vo vyššom veku. Dôležité je, aby rodina ostala verná Bohu v jeho prikázaniach, v jeho láske a hlavne v uctení a samotnom kulte voči Bohu, podobne ako to bolo u Abraháma, Simeona, prorokyne Anny, svätého Jozefa a Panny Márie.
Snažme sa, milí bratia a sestry. Je to naozaj veľmi dôležité aj v tomto čase aj v tomto svete obhájiť svoju rodinu, obhájiť inštitúciu rodiny, ktorá bola Bohom ustanovená a je aj Bohom požehnaná. Nezvykajme si na žiadne atrapy rodiny, ktoré nie sú skutočnými rodinami, ale iba sa na ne hrajú a chcú sa postaviť na úroveň toho, čo ustanovil Boh. Buďme verní Bohu a očakávajme Božie požehnanie, či už príde dnes, zajtra, možno už prichádza, alebo ho možno ani nevnímame a príde až na sklonku nášho života.
Amen.