Kázeň na sviatok sv. Štefana
Drahí bratia a sestry, možno ste už zažili v živote udalosť alebo zážitok, ktorý vás doslova postavil na nohy. Určite existujú situácie, ktoré nás dokážu nadchnúť a povzbudiť, ale sú aj také, ktoré nás doslova zdvihnú zo zeme. Jeden príklad sa nám ponúka v podobe známej súťaže „Česko Slovensko hľadá talent“, kde sa niekoľkokrát stalo, že niektorý účinkujúci niečo úžasné predviedol – či už zaspieval alebo vykonal niečo výnimočné. Naozaj krásne je vidieť, ako porota v takýchto momentoch doslova vyskočí zo svojich stoličiek a začne tlieskať. Takého chvíle môžeme zažiť vo svojom živote.
Prečo teda, milí bratia a sestry, začínam práve dnes, na sviatok svätého Štefana, hovoriť o tom, čo nás povzbudzuje? V tento deň si pripomíname udalosť spojenú so svätým Štefanom, ktorý bol chytený, ukameňovaný a nespravodlivo zabitý. Toto je príbeh, ktorý nás môže doslova zasiahnuť a prinútiť nás zamyslieť sa nad hlbšími hodnotami života. A práve takéto udalosti nás môžu doslova postaviť na nohy a naplniť nás radostným pocitom plnosti.
Keď na to pozeráme týmito ľudskými očami, zdá sa, že určite nie je nič povzbudzujúce, pretože každá násilná smrť, obzvlášť keď ide o smrť dobrého človeka, je tragická. Osobitne ak ide o smrť spojenú s mučením, ako to bolo v prípade kameňovania. Preto, keď sa zamýšľame nad udalosťou mučeníckej smrti svätého Štefana, zdá sa, že na tom nie je nič povzbudzujúce, keď to sledujeme ľudskými očami.
V dnešnom prvého čítaní zo Skutkov apoštolov sme počuli, ako sám Štefan hovorí slová: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po Božej pravici.“ No, hoci svätý Štefan videl Ježiša stáť po Božej pravici, vo vyznávaní viery sa spolu modlíme, že Ježiš Kristus sedí po Božej pravici, nie stojí. Takto môžeme pekne a symbolicky vyjadriť, že Ježiša Krista táto udalosť doslova zdvihla zo stoličky alebo postavila na nohy, pretože to, čo svätý Štefan vykonal, bolo heroickým činom. Dokázal prijať mučenícku smrť a na konci, keď ho kameňovali, sa modlil. Toto je krásne. Štefan nereptal, ako by mnoho ľudí možno konal, nenadával, nepreklínal, nezlorečil. Naopak, modlil sa a hovoril: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Krásne slová svätého Štefana sú povzbudením. Vidíme tak pekne a symbolicky vyjadrené, ako by samotné slová Štefana Ježiša Krista zdvihli zo stoličky a postavili ho, hoci vo vyznávaní viery vyznávame, že Ježiš Kristus sedí po Božej pravici, no Štefan mal videnia a doslova povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ To sú krásne povzbudivé slová.
Pán Ježiš nie raz vo Svätom písme obdivuje vieru človeka. Sám hovorí, že sa diví, ako dokážu niektorí, dokonca aj pohania, vyznať vieru a urobiť skutok viery, ktorý ich potom či už uzdravý alebo posunie niekam ďalej. Ježiša vedia udiviť ľudia, a to naozaj v pozitívnom zmysle, či už ide o skutok viery, skutok hrdinskej lásky alebo niečo naozaj dobrého.
Aký postoj nášho života by dokázal potešiť Ježiša alebo ho nadchnúť. Čo sme ochotní urobiť alebo čoho sme ochotní zriecť sa? Aký heroický skutok by sme možno dokázali urobiť?
Možno sme ešte neboli postavení pred situáciu, kde by sme museli takto vyznať vieru alebo sa niečoho zaprieť. Možno príde v našom živote niečo podobné. Skúsme však rozmýšľať o tom a hlavne budujme svoju vieru, aby sme ju mali naozaj silnú a zdravú. Takto budeme schopní modliť sa, najmä v ťažkých situáciách, podobne ako to urobil svätý Štefan, keď ho kameňovali. Modlil sa a robil to najlepšie, čo vedel, odovzdal svoj duch Bohu, tam, kde jeho duch patrí.
Nech teda svätý Štefan oroduje za nás svojím krásnym a hrdinským postojom, aby sme aj my vedeli vyznať svoju vieru a potvrdiť ju aj svojimi činmi.
Amen.