Kázeň na 26. nedeľu cez rok A
Milí bratia a sestry, čítal som raz peknú myšlienku, ktorá znela: „Je dôležité, ako žijeme svoj život, ale rozhodujúce je, ako zomierame.“ Je to naozaj hlboká myšlienka, ktorá hovorí, že je určite dôležité, ako žijeme svoj život. Čo sa týka Božích prikázaní lásky, toho prirodzeného zákona a Božieho zákona ale je rozhodujúce, v akom stave z tohto sveta odchádzame, v akom vzťahu – či už s tými ostatnými ľuďmi, ale hlavne s Bohom. Je dôležité, či odchádzame z tohto sveta zmierení s Bohom vo vzťahu lásky a poznania, alebo či naozaj človek odporuje Bohu a zomiera v ťažkom hriechu. O ničom takom počúvame aj v dnešnom prvom čítaní z knihy proroka Ezechiela kde počúvame slová: „Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť, zomrie pre neprávosť, ktorú páchal.“ Na druhej strane počúvame: „Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a koná podľa práva a spravodlivosti, zachráni si život.„
Ak bol človek spravodlivý vo svojom živote, ale začal páchať neprávosť a zomrel vo svojej neprávosti, tak pravdepodobne išiel do zatratenia no na druhej strane ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, čiže ak zmenil svoj život a zomrel vo svojej spravodlivosti, tak si zachránil ten večný život. A niečo podobné počúvame aj z úst Ježiša Krista. Pán Ježiš hovorí o dvoch bratoch, ktorí mali spoločného otca, a ten otec hovorí: „Syn môj, choď dnes pracovať do mojej vinice.“ Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“ A potom to oľutoval a išiel. Rovnako povedal aj druhému synovi. A on povie: „Idem, pane,“ ale nešiel.“ Takže koho postoj je ten spravodlivý?
Aj Starý zákon reflektuje ten prirodzený zákon aj určite tu pravdu, že prvý syn splnil vôľu otca, hoci sa mu na prvý pohľad nechcelo pracovať v jeho vinici, ale potom išiel, zmenil svoj život k lepšiemu. Na druhej strane ten druhý syn naozaj nesplnil vôľu otca, hoci na prvý pohľad koná spravodlivo a povedal otcovi, že ide, ale nešiel. Dôležité je pochopiť prečo? Prečo ten druhý syn nechcel ísť, bol lenivý, nechcelo sa mu mal niečo iné? Prečo nechcel spracovať ten druhý syn, alebo prečo nešiel pracovať do vinice svojho otca? Dôležité je si všimnúť taký malý detail, keď počúvame postoj otca tak vždy povie syn môj. Má postoj otca k synovi. Ten správny postoj, syn môj, je krásny postoj, ktorý toho syna ešte vyzdvihuje. Ty si môj syn, dávam ti obrovskú hodnosť tým, že si mojím synom. Všimnime si, ako odpovedá ten druhý syn na túto krásnu výzvu otca. Hovorí, „Idem, pane.“ Nereflektuje ten postoj otca. Hovorí pane, ale nehovorí svojmu otcovi otče. Hovorí, „Idem, pane,“ ale má postoj, akoby toho odstupu, nevnímal ho ako svojho otca. A tak koniec koncov nevnímal tú svoju vinicu ako vinicu svojho otca. Koniec koncov, tú vinicu svoju, ktorú raz zdedí a na ktorej bude pracovať, vníma, akoby pracoval doslova na cudzom.
Veľakrát je toto zlý postoj človeka, ktorý nevníma Boha ako dobrého Otca. Boh k nám pristupuje ako k svojim synom, výnimočným synom, tým synom, ktorých chce obdarovať. To najviac a najdôležitejšie je spása. Dôležité je, aby sme si to uvedomovali a doslova pracovali na svojej vinici, doslova tu na zemi pracovali na spáse svojej duše, či už tým, že plníme Božie prikázania, modlíme sa, chodíme k sviatostiam, žijeme podľa prirodzeného a hlavne Božieho zákona lásky, ktorý nám Boh dáva. Nakoniec ide o našu vlastnú dušu. Robíme to, pracujeme na svojej vinici, nie na niečom cudzom. Tu zostáva len to, čo je naozaj podstatné.
Takže milí bratia a sestry, Boh nás denne posiela pracovať na našej vinici, pracovať na našej spáse. Vždy si uvedomujme, že čas, ktorý nám Boh dáva, je vzácny. Nevieme, koľko nám ešte zostáva, a preto je ešte dôležnejšie, ako odchádzame z tohto sveta. Či sme možno pripravení odísť už dnes, v akom stave, v akých vzťahoch, predovšetkým vo vzťahu k Bohu. Snažme sa budovať všetky tieto vzťahy, budovať svoj život a pracovať dennodenne verné vo vinici nášho Pána, ktorý je nášim dobrým Otcom a chce pre nás to najlepšie.
Amen.