Kázeň na Popolcovú stredu rok C
“Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.” Tieto slová budeme dnes počúvať pri osobitnom udeľovaní popolca na naše čelo, keď nás kňaz označí popolom. Práve na Popolcovú stredu zaznievajú slová: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. Čo majú tieto slová evokovať v našich ušiach, v našej mysli aj v našom srdci? K čomu nás majú privádzať? K uvedomeniu si, že sme prach a na prach sa obrátime. Je to memento, výzva či pripomienka, aby sme si uvedomili našu smrteľnosť – že sme naozaj vzišli z prachu zeme a že sa na prach opäť obrátime. Raz zomrieme – skôr či neskôr. Je to jedna z mála istôt, ktoré v živote máme.
Myšlienka na smrť, milí bratia a sestry. Je dobré myslieť na smrť? Je dobré, najmä dnes, na Popolcovú stredu, zamýšľať sa nad ňou? Určite je to užitočné. A myslím si, že práve dnes, keď vstupujeme do pôstneho obdobia, by sme sa mali zamyslieť nad svojou smrteľnosťou a nad tým, čo nám táto myšlienka môže dať. Viem, že myšlienka na smrť je ťažká. Keď strácame niekoho blízkeho, je to bolestivé a utrpenie, ktoré nás zasiahne, nás môže sprevádzať veľmi dlho. Je ťažké stratiť blízkeho človeka. O to viac sa musíme pripravovať na túto realitu – realitu smrti. Ale čo nám môže myšlienka na smrť dať? My, kresťania, veriaci ľudia, ktorí veríme vo večný život. Čítal som peknú myšlienku, že jedným z najväčších dôvodov, prečo myslieť na smrť, je práve vyvážené a plnohodnotné žitie v prítomnosti. Uvedomenie si konečnosti života môže človeka motivovať, aby žil naplno a so zámerom. A to je jedna z vecí, ktorú môžeme v pôstnom období urobiť – naučiť sa žiť v prítomnosti. Samozrejme, žijeme v prítomnosti, ale často sú naše myšlienky ponorené buď do minulosti – ako bolo kedysi, čo sme prežili, aké to bolo dobré alebo zlé – alebo do budúcnosti – čo nás čaká, aká bude, čo bude zajtra. A tak človek uniká z prítomnosti, hoci práve tá je pre náš život najdôležitejšia.
Ak si človek uvedomuje, že smrť určite príde, oveľa viac si chce vážiť a naplno prežiť prítomný okamih. Nie tak, aby čas len utekal a prítomnosť sa stratila, ale aby bol každý moment prežitý naplno a so zmyslom. Aby naša chvíľa mala význam. My, kresťania, môžeme každú prítomnú chvíľu prežiť zámerne – či už v modlitbe, v dobrej duchovnej činnosti, alebo tak, že posvätíme aj svoju prácu. Práve myšlienka na smrť nás môže priviesť k tomu, aby sme si viac vážili hodnoty, ako sú láska, súcit, porozumenie. Lebo keď si uvedomíme, aký krátky je náš život, pochopíme, že nemáme čas na zbytočné hádky, nenávisť či zlo. Ľudský život je naozaj krátky. Aj keď sa dožijeme vysokého veku, stále je to len chvíľka v porovnaní s dejinami sveta, vesmíru či samotnej večnosti. Život ubehne veľmi rýchlo, a skôr než si to uvedomíme, smerujeme do večnosti. Preto je dôležité naplno prežiť každý okamih. Pripomínali si to aj niektoré rehoľné spoločenstvá heslom Memento mori – Pamätaj na smrť. Nie preto, aby žili v strachu, ale aby každý deň prežívali efektívne, dobre a užitočne.
Milí bratia a sestry, skúsme aj my tento pôstny čas prežiť lepšie. Uchopiť prítomnú chvíľu a využiť tento čas pôstu čo najlepšie. Pôst je bohatý na milosti, ktoré nám chce Boh darovať. Možno aj tým, že sa môžeme získať odpustky pri modlitbe krížovej cesty, ktorú sa budeme modliť aj v našom chráme. Je to naozaj veľmi užitočný čas, ktorý nesmieme premrhať. Skúsme ho teda dobre využiť. Aby keď príde Veľká noc, mohli sme povedať, že sme prežili pôstne obdobie správne. Nie ako premárnený čas, ale ako čas, ktorý bol naplno využitý. Nech nás v tomto čase i v našom zamyslení nad smrťou požehnáva Pán Boh.
Amen.